Platové rozdiely medzi mužmi a ženami: EÚ zvažuje ďalšie nástroje

Súčasná smernica narazila na svoje limity. Pomôcť by podľa slovenskej europoslankyne Anny Záborskej mohla napríklad záväzná právna definícia "práce rovnakej hodnoty".

Výbor Európskeho parlamentu pre práva žien rokoval minulý týždeň o pozmeňovacích návrhoch k správe europoslankyne Anny Záborskej (EĽS, KDH) o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v zamestnaní a povolaní. Správa hodnotí uplatňovanie európskej legislatívy garantujúcej rovnoprávne postavenie žien a mužov na trhu práce.

„Mojou snahou je, aby za rovnakú prácu dostávali ženy rovnakú mzdu ako muži. Na to je potrebné v prvom rade zaviesť viac transparentnosti do odmeňovania a zároveň uľahčiť prístup ku spravodlivosti pre ženy, ktoré majú podozrenie z platovej diskriminácie. Viaceré kolegyne volajú aj po sankciách pre firmy, ktoré porušia princíp rovnakého zaobchádzania,“ uviedla po rokovaní výboru slovenská europoslankyňa Anna Záborská.

K textu, ktorý Záborská ako spravodajkyňa pripravila, bolo podaných 169 pozmeňovacích návrhov. V rokovaniach s jednotlivými poslancami sa chce Záborská usilovať o dosiahnutie kompromisov, ktoré umožnia, aby jej správu výbor schválil a posunul na rokovanie pléna Európskeho parlamentu.

V dôvodovej správe spravodajkyňa uvádza, že hoci je rovnaké zaobchádzanie a zásada nediskriminácie už desaťročia v EÚ právne ukotvené, v praxi sa len veci menia pomaly. Priemerný rodový rozdiel v odmeňovaní sa od roku 2008 do roku 2012 znížil minimálne, zo 17,5 % na 16,4 %.

Existujúca smernica (2006/54/ES) podľa spravodajkyne dosiahla svoje hranice a je potrebné ju prepracovať. K podobným záverom prišla v minulosti aj správa bývalej slovenskej europoslankyne Edit Bauer.  

Ako na to?

Záborská konštatuje, že je potrebné určiť základnú motiváciu mnohých žien bez ohľadu na ich vzdelanie a nadanie vybrať si pracovné miesto s nižšou trhovou hodnotou.

Tou je zväčša možnosť vykonávať neplatenú prácu  – starostlivosť o deti a ďalších rodinných príslušníkov. Preto si ženy vyberajú prácu na čiastočný úväzok, spravidla horšia platenú, a nezastávajú manažérske pozície. Hoci muži podľa štatistík pracujú dlhšie na pracovisku, keď sa spočíta platený a neplatený pracovný čas žien, je výrazne dlhší ako pracovný čas mužov.

Zobrať do úvahy treba podľa nej spojitosť medzi špecifickou úlohou žien ako opatrovateliek detí a ich ochotou prijímať nespravodlivé zaobchádzanie na trhu práce.

 „Ženy zároveň čelia vertikálnej alebo profesijnej segregácii, ktorá je spôsobená predsudkami pri prideľovaní rolí v spoločnosti ovládanej mužmi,“ konštatuje dôvodová správa k uzneseniu.

Zoborská navrhuje zo základného porovnania nerovností v odmeňovaní medzi mužmi a ženami vylúčiť ženy s deťmi, aby sa ukázali len skutočné rozdiely v odmeňovaní spôsobené diskrimináciou. Porovnanie so v súčasnosti používaným výpočtom by mohlo zároveň ukázať „čo spoločnosť dlhuje ženám ako opatrovateľkám za ich neplatenú prácu“.

Spravodajkyni chýba vymedzenie pojmu „práca rovnakej hodnoty“ a jasné kritériá na porovnanie rôznych pracovných miest, ktoré už Komisia zadefinovala ako: zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky. Tie by sa mali zaviesť ho do právneho poriadku všetkých členských štátov ako záväzné pre posudzovanie, či ide o prácu s rovnakou hodnotou (doteraz zaviedlo vymedzenie tohto pojmu 12 členských štátov).

Väčšia plošná transparentnosť v oblasti miezd by zase uľahčila začatie súdneho konania v prípade diskriminácie, najmä ak by sa skombinovala s bezplatnou právnou pomocou.  

Kým správne nastavené odškodnenie by následne pomáhalo obetiam, sankcie, napríklad vylúčenie z verejného obstarávania, by odrádzali zamestnávateľov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA