Pluralita názorov vs. efektivita Parlamentu

Výbor Európskeho parlamentu odmietol sprísniť podmienky pre vytvorenie parlamentnej skupiny. O návrhu bude ešte hlasovať plénum na júnovej schôdzi.

Poslanci sa v Európskom parlamente združujú v skupinách, ktoré sú niekedy tvorené viacerými európskymi politickými stranami. Dnes platí, že na vytvorenie skupiny v 785 člennom europarlamente stačí 20 poslancov z najmenej šiestich členských krajín Únie.

Autorom návrhu na zmenu pravidiel systému je prominentný britský socialista Richard Corbett (PES), ktorý bol tiež jedným z parlamentných spravodajcov k Lisabonskej zmluve. Podľa jeho predstavy by na vytvrenie parlamentnej skupiny bolo potrebných minimálne 30 členov EP z minimálne jednej štvrtiny všetkých členských krajín (pri 27 členských štátoch je to 7).

Corbett vysvetľuje zvýšenie hranice snahou vyhnúť sa prílišnej fragmentácii EP, pričom agrumentuje, že v každom národnom parlamente takáto hranica existuje a je percentuálne vyššia. 20 europoslancov predstavuje totiž len 2,55 % ich celkového počtu. “Pozrime sa aj na finančné a ľudské zdroje, ktoré skupiny dostávajú. Je správne, že máme takú nízku hranicu?”, pýta sa Corbett. Každá frakcia dostáva z parlamentného rozpočtu príspevky na svoje fungovanie.

Íñigo Méndez de Vigo (ďalší spravodajca k Lisabonskej zmluve) sa za svoju skupinu EPP-ED vyjadril, že podľa nich takáto reforma nie je potrebná. “Môžeme garantovať pluralitu a zároveň mať aj politické rozhodnutia, ktoré sú konzistentné”, myslí si de Vigo. Okrem ľudovcov sú odporcami takejto zmeny všetky menšie politické skupiny v EP. Ako povedala Hanne Dahl zo skupiny Nezávislosť/Demokracia, “každá snaha o efektívnosť, je rizikom pre demokraciu.”

Corbettov návrh bol vo výbore pre ústavné veci zamietnutý pomerom 15 hlasov k 14. Rozhodnutie zostáva teda na pléne EP, ktoré v júni rozhodne o znení správy.

Namiesto vyššie spomínaného, bol prijatý návrh, ktorý umožní politickej skupine fungovať v EP aj po tom, čo jej členská základňa klesne pod požadovanú hranicu. To sa napríklad nedávno stalo skupine združujúcej krajne pravicové strany. Po odchode rumunských poslancov, prestala skupina spĺňať podmienky na existenciu. 

Okrem živo diskutovaných pomienkach pre vytvrenie skupiny v EP, sa výbor zaoberal novými pravidlami pre tzv. písomné otázky, ktoré môžu poslanci smerovať na Komisiu či Radu EÚ. Po novom, budú otázky musieť spadať pod právomoci Únie, byť stručné a výstižné a nesmú používať “urážlivý tón”. Správa tak formalizuje niektoré závery pracovnej skupiny pre reformu Parlamentu, hlasovať sa o nej bude na júnovej plenárnej schôdzi v Štrasburgu. Akákoľvek zmena, ak bude schválená, začne platiť až v novom volebnom období.

REKLAMA

REKLAMA