Europoslanci si vedia predstaviť politický monitoring členských štátov

Diskusia o tom, čo robiť s členskými štátmi EÚ, ktoré porušujú základné práva a vládu zákona, pokračovala minulý týždeň v Európskom parlamente.

Európska komisia svoju predstavu ako naložiť so štátmi, ktoré porušujú zásady EÚ v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv v rámci súčasných možností vyplývajúcich zo zmlúv o EÚ, predstavila ešte minulý rok.

V princípe ide o novú kvalitu štrukturovanovaného dialógu s „problematickou“ členskou krajinou.

Svoje opatrne pozitívne stanovisko k tomu zaujali aj členské štáty v Rade. Každoročne chcú viesť politický dialóg „založený na dôkazoch".

O navrhnutom posilnenom monitorovaní dodržiavania základných prinícpov EÚ v členských štátoch diskutovali minulú stredu europoslanci s prvým podpredsedom Európskej komisie Fransom Timmermansom.

Podstata problému spočíva v tzv. kodanskej dileme. Tá hovorí, že v súčasnom stave nastavenia pravidiel v únii, majú európske inštitúcie lepšie páky vyžadovať plnenie zásad právneho štátu a dodržiavania základných práv od krajín, ktoré na členstvo v EÚ ešte len kandidujú, než na svoje vlastné členské štáty.

Väčšinová nálada v europarlamente sa prikláňa k možnosti monitoring vývoja v členských krajinách posilniť. Ako poznamenáva napríklad liberálna europoslankyňa Sophie in´t Veld, vynucovanie spoločne dohodnutých a akceptovaných pravidiel je v EÚ v tejto oblasti najslabšie.

Konzervatívne strany si skôr myslia, že žiadny nový inštrument netreba. Britský konzervatívec Timothy Kirkhope tvrdí, že cesta je v pozitívnej motivácii.

Jediný silný nástroj, ktorý má EÚ k dispozícii je článok 7. Zmluvy o EÚ. V prípade dlhodobého a porušovania hodnôt, na ktorých únia stojí, umožňuje únii konsenzuálne členskému štátu pozastaviť členské práva. Stalo sa to v histórii len raz v prípade Rakúska a účasti xenofóbnej strany Jörga Haidera vo vláde.

Hoci sa o tomto článku hovorí ako o „jadrovej možnosti“, kritici tvrdia, že tento článok je dnes „mŕtvy“, pretože chuť na jeho aktiváciu je v únii nulová.  

Slovenský europoslanec Pál Csáky (SMK, EĽS) hovorí, že kontrola dodržiavania princípov a hodnôt, na ktorých bola únia vytvorená je správna je otázkou dôveryhodnosti EÚ, no v súčasnosti chýbajú presné pravidlá takejto kontroly.

„Situácia je momentálne neprehľadná a často sa používajú odlišné kritéria na hodnotenie situácie v jednotlivých krajinách. Preto žiadame Komisiu na prehodnotenie situácie a na vytvorenie objektívnejších kritérií a pripravujeme správu EP o tejto problematike,“ povedal Csáky. 

Monitoring „odchýlok“ bez „zasahovania do suverenity jednotlivých štátov,“ si vie predstaviť aj europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS, EĽS).

„Politicky motivovaný“ monitoring odmieta europoslankyňa Anna Záborská (KDH, EĽS). „Cesta k zlepšeniu dodržiavania základných práv EÚ vedie cez lepšiu vymáhateľnosť práva a nezávislé súdnictvo,“ myslí si.

Existujúce nástroje, napríklad Charta základných práv EU ako záväzná súčasť európskeho právneho systému a Európsky súdny dvor, ktorý má dohliadať na jej dodržiavanie majú tieto úlohy plniť. 

„Navyše, už dnes monitoruje situáciu v členských štátoch v oblasti dodržiavania základných práv niekoľko inštitúcií, od Európskeho parlamentu a Komisie cez ombudsmana až po Agentúru EÚ pre základné práva,“ uzatvára.  

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA