Poľsko a Malta: V hodnotení právneho štátu v europarlamente vyhráva politika

Slovenskí europoslanci hlasovali o dvoch uzneseniach o problémoch na Malte a v Poľsku rôzne. Politická príslušnosť k skupinám hrala pri tom dôležitú úlohu.

Plénum Európskeho parlamentu malo počas minulého týždňa na stole rezolúcie o ohrození právneho štátu a demokracie v dvoch členských krajinách EÚ.

prípade Poľska uznesenie prešlo 438 hlasmi. Proti zahlasovalo 152 poslancov a 71 sa ich zdržalo.

Poslanci v ňom poverili výbor pre občianskej slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), aby začal pracovať na spustení procedúry na základe článku 7. Lisabonskej zmluvy.

Na jej konci môže byť aj pozbavenie Poľska členských práv. Na to je ale potrebných niekoľko rozhodnutí na iných úrovniach, medzi inými aj konsenzus medzi členskými štátmi.

Liberálni europoslanci hovoria o tom, že je potrebné „zachrániť európske dedičstvo v Poľsku“. Europoslankyňa Sophie in´t Veld vyzvala skupinu Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), aby vylúčiť poslancov poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) zo svojich radov.

Poľská vláda vidí v uznesení politický nástroj na vytváranie tlaku. Dokument podľa nej nevychádza z právnej analýzy, ale z politických úvah.

Výčitky Poľsku

Text Parlamentu sa odvoláva na právne analýzy Európskej komisie alebo Benátskej komisie (poradný orgán Rady Európy), ktoré konštatujú, že zásahy poľskej vlády do fungovania ústavného súdu ako aj systému nižších súdov sú v rozpore so zásadnou nezávislosti súdnictva a deľbou moci v demokratickom štáte.

Uznesenie sa opiera sa aj o rozsudky európskych súdov, ktoré Poľsko nerešpektuje. Ide predovšetkým o zákaz ťažby v Bielovežskom pralese, tak ako to predbežne nariadil Súdny dvor EÚ a stanovisko Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré Poľsku vyčíta, že vracia ľudí do Bieloruska, v rozpore s európskym a medzinárodným právom.

Europoslanci poľskej vláde vyčítajú aj zásahy do práva zhromažďovania, grantových schém pre občiansku spoločnosť a reštriktívny zákon o prístupe k núdzovej antikoncepcii.

 

Timmermans: S Poľskom sa nedá

 

Zo slovenských europoslancov uznesenie podporili Monika Beňová, Vladimír Maňka a Monika Smolková – všetci Smer-SD, skupina Socialistov a demokratov.

Viacerí slovenskí europoslanci s hlavným odkazom uznesenia – teda obavy o budúcnosť poľského politického systému –  súhlasia, nezahlasovali však zaň.

Väčšinou je dôvodom odkaz na reprodukčné práva. Medzi nimi aj Ivan Štefanec (KDH), ktorý sa hlasovania nezúčastnil.

„Obsahovala aj body, ktoré sú zásahom do suverenity členských štátov, najmä čo sa týka rodinnej a kultúrno-etickej politiky,“ povedal pre EurActiv.sk Štefanec.

O uznesení nehlasovali ani Miroslav Mikolášik (KDH, EPP), Jana Žitňanská (NOVA, ECR), Pál Csáky (SMK, EPP) a Boris Zala (Smer-SD, S&D).

Branislav Škripek a Richard Sulík hlasovali proti uzneseniu. Obaja sú v skupine Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), v ktorej početnú delegáciu tvoria práve europoslanci zvolení za poľskú vládnucu stranu Právo a spravodlivosť.

Proti hlasovala aj Anna Záborská (KDH, EPP). Uznesenie podľa vlastných slov nepodporila, pretože nesúhlasí s tým, aby Európsky parlament prijímal politické rezolúcie kritizujúce členské štáty Únie.

Európsky parlament nie je nestranný

Túto úlohu vidí v rukách Komisie, ktorá ak členský štát poruší svoje zmluvné záväzky, má právomoc prejsť od upozornenia až po podanie žaloby na Európskom súdnom dvore.

Ak súd potvrdí názor Komisie, potom sa podľa Záborskej aj Európsky parlament môže zaoberať otázkou, aké opatrenia je treba prijať na európskej úrovni, aby sa obnovil rešpekt voči európskym zmluvám a právu.

„Nezabúdajme, že hlas demokratického parlamentu nie je názorom nestranného pozorovateľa. Je to politický názor momentálnej väčšiny. A my ako poslanci sme zástupcami našich voličov, a nie sudcami,“ dodáva europoslankyňa.

Problém hlasovať o uznesení mal aj József Nagy (Most-Híd, EPP). Zdržal sa, hoci hovorí, že by rád zahlasovala za jasné uznesenie o Poľsku, „keďže politické smerovanie, ktoré tam vidíme, unáša Poľsko mimo Úniu.”

Etické otázky rozdeľujú

Táto rezolúcia je podľa neho politicky chybná a jej zlá formulácia posilňuje poľskú vládu. „Máme to už dobre odskúšaná na príklade maďarskej vlády, kde ich každá jedna takáto rezolúcia merateľne posilňovala a pomáhala zakrývať domáce prehmaty.“

Nagy si myslí, že sa podobnými uznesenými posilňujeme nacionalizmus aj v tých, ktorí to dovtedy nepociťovali a oslabuje miestna opozícia. Europoslanec argumentuje, že to nie je len jeho názor ale aj aj názor poľskej opozície v strane Európskych ľudovcov (EPP).

Nagy má tiež problém so zahrnutím otázky práva na umelé prerušenie tehotenstva do poľskej rezolúcie. Dodáva, že osobne podporuje slobodné rozhodnutie ženy, no Európsky parlament by nemal požadovať aktívnu reprodukciu politiku a „žiadať veci, ktoré vo väčšine členských štátov sú takisto neprijateľné.“

Malťanom vraj rezolúcia pomôže

Na rovnakom plenárnom zasadnutí hlasoval Európsky parlament aj o právnom štáte na Malte v súvislosti so šokujúcou vraždou tamojšej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej.

Uznesenie vyzvalo maltskú vládu, aby urobila všetko pre to, aby boli jej vrahovia postavení pred súd, vrátane medzinárodného vyšetrovania.

Malta už požiadala o súčinnosť americké FBI a holandských forenzných odborníkov. Europoslanci chcú aj plné zapojenie Europolu do vyšetrovania prípadu.

V uznesení sa tiež píše, že vývoj na Malte viedol v uplynulých rokoch k vážnym obavám, pokiaľ ide o zásady právneho štátu, demokraciu a základné práva vrátane slobody médií, nezávislosti polície a súdnictva.

Europoslanci žiadajú Komisiu, aby o týchto témach nadviazala s Maltou formálny dialóg a pripomínajú, že maltské orgány zatiaľ nevyvodili zodpovednosť zo zistení z Panama Papers.

Maltský premiér je uprostred predsedníctva aj korupčného škandálu

Europoslanci tiež vyzývajú Maltu, aby sa pripojila k novovznikajúcej európskej prokuratúre. Tá vzniká na základe tzv. posilnenej spolupráce, ku ktorej sa ostrovná krajina zatiaľ nepridala.

Za text sa postavilo 466 poslancov, proti bolo 46, 167 sa zdržalo. Uznesenie o Malte našlo medzi slovenskými poslancami viac podporovateľov.

Za hlasovali Eduard Kukan, József Nagy (obaja EPP, ktorej členom je maltská opozícia), Richard Sulík, Branislav Škripek a Jana Žitňanská (ECR). Proti naopak hlasovali europoslanci zo skupiny Socialistov a demokratov (S&D) Vladimír Maňka, Monika Smolková a Boris Zala.

Členom skupiny S&D je sú maltskí vládnuci labouristi Josepha Muscata. Monika Beňová (tiež S&D) sa v hlasovaní zdržala.

József Nagy hlasoval za, lebo ako hovorí, „také mafiánske prostriedky, ktoré tam podľa všetkého vláda používa sú neprípustné.“

„Verím, že Malťanom naša rezolúcia pomôže, keďže upozorňujeme na kriminálne činy ako je korupcia a mafiánske praktiky,“ hovorí.

Podobne ako Nagy, Eduard Kukan (EPP) hlasoval za uznesenie o Malte, nie však za Poľsko.

„Podporil som uznesenie Európskeho parlamentu k situácii na Malte, no pri uznesení k Poľsku som sa zdržal. Obe uznesenia jasne upozorňujú na problémy s právnym štátom a demokraciou v týchto krajinách, avšak do rezolúcie o Poľsku presadila európska ľavica zápisy, ktoré odvádzali pozornosť od podstaty tohto problému,“ hovorí Kukan.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA