Poslanci sa nedohodli na prioritách na rok 2009

Na pracovný program EK na rok 2009 mali členovia Parlamentu diametrálne odlišné názory. Uznesenie o prioritách Parlamentu preto neprešlo.

Pozadie

Bolo to po prvýkrát, čo Komisia predstavila pracovný program na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu. Viceprezidentka Komisie Margot Walström potrvdila päť priorít plánovaných na rok 2009 dala si záležať na tom, aby ich uviedla v kontexte s globálnymi neistotami.

O poslednom pracovnom programe tejto Komisie sa podľa nej diskutuje za veľmi špecifických okolností. Spomenula krízu v Gruzínsku, írske „nie“ Lisabonskej zmluve, rast cien ropy a potravín a globálnu finančú krízu. To všetko sú podľa jej slov momenty, ktoré ovplyvnia prácu Komisie v roku 2009.

Paralment nedospel ku konsenzu, návrh Uznesenie o prioritách Parlamentu v pracovnom a legislatívnom programe Komisie na rok 2009 z dielne skupín EPP-ED, ALDE a UEN bol odmietnutý väčšinou 306 proti a 102 za. Všetky ďalšie uznesenia od ďalších individuálnych skupín boli tiež odmietnuté.

  • Klimatické zmeny

Polarizované spektrum názorov sa najviac prejavilo aj počas diskusie o pokračujúcich plánoch Komisie spraviť z EÚ lídra v boji proti klimatickým zmenám. Zelené skupiny v EP program nepodporil, pretože podľa nich energetický a klimatický balíček nezašiel dostatočne ďaleko.

  • Sociálna oblasť

Podpredseda socialistickej skupiny v EP Hannes Swoboda sa vyjadril, že odmietnutie uznesenia je „priamym dôsledkom toho, že skupina EPP nebola ochotná súhlasiť s praktickými návrhmi na vytvorenie “sociálnejšej Európy”“. EPP odmietla podporiť pozmeňovací návrh, ktorý vyzýval Komsiu, aby predložila návrh novej sociálnej legislatívy.

Ľudovci tvrdia, že kedže sociálna oblasť patrí takmer výlučne do kompetencie členských štátov, v tomto prípade len rešpektovali princíp subsidiarity a proporcionality.

„Taktiež otázka právnej ochrany proti diskriminácii sa líši medzi členskými štátmi najmä čo sa týka reprodukčných práv, postoja k tradičnej rodine, k vzdelávaniu a k náboženstvu. Každý členský štát má mať nárok právne upraviť ochranu proti diskriminácii v súlade s národnou tradíciou a zvykmi“, hovorí Pleštinská.

„Nadštandardné sociálne požiadavky pre zamestnancov, riešenie problémov rodinného práva a reprodukčných práv“, boli kameňom úrazu aj podľa Jána Hudackého.

  • Rozširovanie

Pozmeňujúci návrh, ktorý zdôrazňoval dôležitosť pokračovania prístupového procesu Chorvátska a Turecka v očakávaní, že obe krajiny splnia pri dobrom smerovaní čoskoro všetky kritériá na členstvo v EÚ, sa stal jedným z hlavných bodov sporu.

„V tomto prípade bolo problematické spojenie týchto dvoch krajín“, hovorí Milan Gaľa.  Obe krajiny majú štatút kandidátov na členstvo, “avšak názory na tempo a kvalitu napĺňania integračných kritérií obidvoma krajinami” sa podľa Gaľu v rámci EÚ rôznia. „Otázka tureckého vstupu do EÚ je v našej frakcii, kde veľkú časť delegácie tvoria nemeckí a francúzski konzervatívci, citlivou záležitosťou“, priznáva tiež jeho kolegyňa Zita Pleštinská.

Miroslav Mikolášik by tiež uvítal, aby EÚ ponúkla Turecku „silné partnerstvo, vrátane významného miesta v rámci Barcelonského stredomorského procesu. Z mnohých relevantných dôvodov treba prístupový proces rozumne ukončiť“, myslí si Mikolášik.  

  • Lisabonská zmluva

Za tým, že bolo uznesenie nakoniec odmietnuté vidí europoslanec Peter Baco zložitú situáciu, ktorá vznikla z írskeho odmietnutia Lisabonskej zmluvy. Podľa jeho straníckeho kolegu Sergeja Kozlíka je namieste, aby Komisia zvážila, aké prechodné opatrenia by sa mali prijať v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, pokiaľ nenadobudne platnosť Lisabonská zmluva. „Ak však situácia, že Lisabonská zmluva do volieb 2009 nenadobudne platnosť skutočne nastane, mala by mať spomínaná výzva na Komisiu oveľa širší rámec. Ináč našu milú Európsku úniu nachytá reálny život na hruškách.“

Na moje pozitívne hlasovanie malo tiež vplyv to, že frakcia ALDE s ktorou si koordinujeme hlasovanie podporila tento dokument.

  • Ďalšie požiadavky

Peter Štastný vidí dôvody zamietnutia uznesenia v tom, že „je celková nespokojnosť s objemom financií na rok 2009, a tym aj niektorých priorít. Tiež boli námietky, že už druhýkrát sa zobrala miliarda z druhej kapitoly  – poľnohospodárstvo  – a presunula sa do inej. Pred rokom do prvej –Galileo– a teraz do štvrtej, čo je pomoc rozvojovým krajinám. Priority ako hospodársky rast, zamestnanosť, energetické záležitosti, klíma a životné prostredie či prisťahovalecká politika  zostávaju aj naďalej. Tie majú aj moju podporu”, zhodnotil Štastný.

Nezávislý poslanec Peter Baco hlasoval za uznesenie „pre celkovú kompetentnosť tohto dokumentu“. Za správne rozhodnutie považuje opatrenia na stabilizáciu finančných trhov v súčasnej finančnej kríze. „Som však presvedčený, že táto stratégia nezohľadňuje riziká potravinovej bezpečnosti. Osobitne naliehavo sa pritom treba zamerať na využitie agrárneho potenciálu nových členských štátov, lebo súčasná diskriminujúca SPP kriticky prehlbuje úpadok poľnohospodárstva v týchto štátoch“.

Sergej Kozlík sa tiež stotožnil s tým, že uznesenie Parlamentu zvýrazňovalo význam zabezpečenia stability finančných trhov a uspokojenia spotrebiteľov počas súčasnej finančnej krízy.  

Ján Hudacký by privítal v pracovnej agende návrhy v oblasti energetiky v súvislosti s budovaním transeurópskych energetických sieti, výskumu a inovácií, či účinnejším dohľadom relevantných inštitúcií nad finančným trhom EÚ.

Pozície

„Po prvýkrát mal Parlament možnosť dať najavo svoje obavy Komisii pred tým, než predstaví svoj pracovný program. Vďaka obštrukciám EPP, Parlament nemohol využiť príležitosť a zostali sme bez oficiálnej pozície EP“, hodnotil situáciu podpredseda socialistov Hannes Swoboda.

Milan Gaľa si však myslí, „že sa v konečnom dôsledku dohodneme a prijmeme taký program, ktorý nebude konfliktný a zároveň časovo zvládnuteľný“. Budúci rok bude podľa jeho slov pracovne neštandardný a zároveň náročný, kedže v júni 2009 budú voľby do Európskeho parlamentu a bude následne ustanovená nová Komisia.

Miroslav Mikolášik sa vyjadril, že neprijatím legislatívneho plánu úloh na rok 2009 „Parlament vyslal Komisii jasný signál, že je nutný duch spolupráce a partnerstva a nie nútenie jednostranného názoru euroúradníkov. Tí totiž komisárom a následnie i poslancom EP určujú, čo má byť na programe legislatívnej iniciatívy.“

REKLAMA

REKLAMA