Postavenie nezaradených europoslancov v Parlamente

Nezaradení poslanci v Európskom parlamente nie sú členmi žiadnej politickej frakcie. V aktuálnom 6. parlamentnom období ich v Parlamente pôsobí 37.

Pozadie

V Európskom parlamente pôsobia v súčasnosti traja nezaradení slovenskí poslanci – Peter Baco, Irena Belohorská a Sergej Kozlík. Všetci boli do Parlamentu zvolení za Ľudovú stranu – Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS). Napriek tomu, že strana je podľa svojho názvu ľudová, čomu by zodpovedalo zaradenie do frakcia európskych ľudovcov, HZDS sa nestalo členom žiadnej európskej politickej rodiny.

Otázky

Nezaradení europoslanci majú k dispozícii vlastný sekretariát, kde odovzdávajú svoje želania. Sekretár potom rozhodne napríklad podľa počtu poslancov z jednotlivých krajín. Oproti poslancom, združeným vo frakciách, majú viac priestoru na vyjadrenia v rozpravách, pretože pri hlasovaní má každá frakcia vyhradený čas, ktorý sa rozdelí medzi poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Nezaradení sa o svoj čas nemusia s nikým deliť.

Zároveň nie sú viazaní odporúčaniami politickej skupiny o tom, ako majú hlasovať v jednotlivých otázkach v súlade s politikou skupiny, hoci imperatívny mandát je v Európskom parlamente zakázaný.

Keďže nie je možné byť odborníkom na všetko, politické skupiny v Európskom parlamente majú pre jednotlivé oblasti (vnútorný trh, priemysel, poľnohospodárstvo, atď.) svojich koordinátorov. Poslanci EP taktiež menujú „spravodajcov“, ktorí pripravujú správy ku všetkým dôležitým dokumentom. Koordinátori a spravodajcovia na základe poznatkov o jednotlivých témach zostavujú pre členov svojej politickej skupiny hlasovací zoznam, na ktorom je označené, ako majú hlasovať v súlade s politikou skupiny. Naproti tomu „nezaradení“ si musia problematiku naštudovať sami, a pri hlasovaní sa riadia iba vlastným názorom.

Pred voľbami do Európskeho parlamentu sa polemizovalo o tom, či sa HZDS bude uchádzať o členstvo v niektorej z európskych politických strán, resp. či sa potenciálni europoslanci z radov hnutia zaradia do niektorej z parlamentných frakcií. Keďže HZDS v názve pribudla charakteristika „ľudová strana“, ako najpravdepodobnejšia prichádzala do úvahy Európska ľudová strana.

V európskych stranách, ale aj medzinárodných politických združeniach platí pravidlo, že ak sa niekto hlási za člena, potrebuje aspoň neformálnu podporu, či skôr súhlas doterajších členov z tej istej krajiny. Pri jej získavaní síce môžu negatívnu úlohu zohrať vzájomné súboje strán na národnej úrovni, ale ak je v príslušnej politickej skupine všeobecná podpora pre vstup nového člena, jeho „krajanská“ strana by aspoň nemala byť proti. Kandidatúru HZDS by však museli podporiť ostatné členské strany zo Slovenska, teda SDKÚ, KDH a SMK, ktoré tomu neboli naklonené. Uvažovalo sa aj o prípadnom individuálnom členstve slovenských europoslancov za HZDS v EĽS-ED, najväčšom poslaneckom klube v Parlamente.

Pozície

Podľa poslankyne Ireny Belohorskej (NA/HZDS) by bolo dobre, keby HZDS malo svoje politické krytie v Parlamente, no zároveň odmieta prenášanie straníckych bojov medzi národnými stranami na európsku úroveň.

Sergej Kozlík (NA/HZDS) po voľbách do Europarlamentu v roku 2004 v médiách uviedol: „Sme nezávislí v Európskom parlamente, čo má tiež svoje výhody, pretože nemáme žiadne politické záväzky.“ „Moja pozícia ako nezávislého poslanca mi otvorila dvere do rozpočtového výboru, ktorý pokladám v Európskom parlamente za najdôležitejší.“

Podľa Kozlíka sa HZDS a jeho europoslanci vzdali myšlienky zaradenia do EĽS: „Európsky parlament nie je vyhranený jednostranne – ľavica, pravica. Je skôr orientovaný na určité pragmatické rozhodnutia, ktoré ale majú charakter rozhodnutí, ktoré zaväzujú štáty nie vnútri štátu, ale členské štáty. Chceme hľadať spojencov v otázke základných politík predovšetkým v nových členských krajinách, budeme ich hľadať v rámci menej rozvinutých členských krajín, ale s pomerne veľkou silou poslancov.“ Tu už neplatia len prístupy alebo postoje frakcií, tu už sa vinú ďalšie roviny národných štátov, záujmov národných štátov a najmä tých štátov, ktoré pociťujú potrebu riešiť regionálne problémy,“ dodal europoslanec.

Europoslanec Milan Gaľa (EĽS-ED/SDKÚ) je presvedčený, že je lepšie byť vo frakcii. „Je informovaná, tí ľudia tvoria rodinu na základe politickej príbuznosti“. Tvrdí, že frakcia je „organizovanejšia“ a nezávislí europoslanci sú ľudia „rôznych kategórií“, ktorí ťažšie hľadajú cestu k sebe.

„Ak chce poslanec presadiť nejakú iniciatívu, musí nájsť spojencov najskôr vo vlastnej politickej skupine,“ tvrdí aj europoslanec Árpád Duka-Zólyomi (EĽS-ED/SMK).”Keď sa to podarí, tak to má inú váhu pred plénom. Keď je niekto nezávislý, môže byť iniciatívny, ale veľmi ťažko nájde toľko spojencov, aby bol aj úspešný.”

REKLAMA

REKLAMA