Povodne asi opäť načrú do Fondu solidarity

Slovensko postihnuté povodňami by mohlo dostať pomoc z európskeho fondu solidarity, ktorého vznik podnietili záplavy v Európe v roku 2002.

„Povodne v strednej Európe sú veľmi dramatickou pripomienkou našej zraniteľnosti voči prírodným katastrofám“, povedala bulharská komisárka pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a odpovede na krízy Kristalina Georgieva v diskusii venovanej povodnňovej situácii v krajinách vyšehradskej štvorky Poľsku, Českej republike, Maďarsku a Slovensku.

Povodne, ktoré si vyžiadali životy viac ako dvoch tuctov ľudí postihli v tomto období aj južné Francúzsko.

„Záplavy, o ktorých tu dnes večer hovoríme zvýrazňujú pridanú hodnotu koordinovanej európskej odpovede“, povedala Georgjeva. Poslancov oboznámila so stavom a rozsahom prírodnej katastrofy v jednotlivých krajinách a sumarizovala kroky, ktoré sa už urobili v rámci mechanizmu civilnej ochrany. Cez mechanizmus sa napríklad distribuovali medzi viacerými členskými krajinami vrecia s pieskom. Komisia teraz radí dotknutým krajinám pri podávaní formálnej žiadosti o aktivizáciu Európskeho fondu solidarity.

Eurokomisárka tiež informovala, že Komisia do konca roka plánuje vydať oznámenie o možnostiach posilnenia schopnosti EÚ reagovať na prírodné katastrofy. Súčasne začne na túto tému aj široké konzultácie.

Pozície

V debate vystúpili viacerí slovenskí europoslanci

„Vznik povodňovej situácie predznamenal apríl 2010, ktorý bol z hľadiska priemernej globálnej teploty vzduchu zatiaľ najteplejším aprílom od roku 1880. Výpary z hladiny oceánov a morí spôsobili, že sa do atmosféry dostalo vzhľadom na ročnú dobu nadpriemerne veľké množstvo vodnej pary, a bolo len otázkou času, kedy a kde dôjde k jej kondenzácii a padaniu na zem vo forme dažďa“, vysvetlil v rozprave poslanec Jaroslav Paška (SNS, EDF). Priebežný odhad celkových škôd na Slovensku je podľa neho viac ako 260 miliónov eur.

Kedže záplavy zasahujú stále rozsiahlejšie územia Európy, ukazuje sa, že popri opatreniach na pružnejšie a efektívnejšie poskytovanie pomoci musí Európa prehodnotiť svoje priority, pokiaľ ide o vynakladanie európskych prostriedkov, tvrdí Sergej Kozlík (ĽS-HZDS, ALDE). Prioritou by sa preto podľa neho mali stať spoločné investície zamerané na prevenciu záplav, investície na zabezpečenie dostatku vody pre zásobovanie pitnou vodou, ale aj na účely zavlažovania a výrobu elektrickej energie.

„Prostredníctvom legislatívy sa snažíme presadzovať ideál Európy ako jednotného spoločenstva národov. Ale všetky tieto krásne slová a vznešené ideály by mali len váhu teplého vzduchu a popísaného papiera, ak by sme ich nedokázali podoprieť praktickými činmi“, hovorí Anna Záborská (KDH, EĽS). „My už dnes vieme, že ľudia žijúci na týchto miestach sa nedokážu vyrovnať s následkami povodní sami. Právom očakávajú pomoc od vlastného štátu a solidaritu od svojich susedov, pretože oni sami by v podobnej situácii nekonali inak. Človek nedokáže rozkázať prírodným živlom. Spoločenstvo ľudí, ktorých spája puto solidarity, sa však dokáže vyrovnať s každou prírodnou katastrofou.“

„Prijatím predkladaného uznesenia vyšleme jasný signál, že Európa nie je len právna konštrukcia či neosobný trh, ale predovšetkým fungujúce spoločenstvo národov, ktoré si pomáhajú v núdzi. Bude to signál, že Európa má nielen hlavu, ale aj ľudské srdce.“

Monika Flašíková-Beňová (SMER-SD, S&D) upozornila, že štáty nie sú schopné riešiť dôsledky povodní na vlastné nákaldy pretože „sme museli riešiť dosah ekonomickej a finančnej krízy, a (rozpočty) sú vyčerpané tým, že sme viazaní dodržiavaním pravidiel Paktu rastu a stability. Preto tá nádej, s ktorou sa obracajú na Európsky parlament.“

„A hovoríme tu aj o jednej veci, ktorú zatiaľ nikto nespomínal, a tou sú poisťovne, komerčné poisťovne, ktoré odmietali mnohokrát poistiť domy týchto ľudí, pretože sa nachádzali v takzvaných záplavových oblastiach. Bola by som rada, keby sa aj poisťovniam v tomto smere venovala väčšia pozornosť a keby sme hľadali riešenia, ako poisťovne donútiť, aby poisťovali týchto ľudí, a aby takéto poistky neboli na hranici úžery“, povedal v pléne Flašíková-Beňová

Podľa europoslanca Miroslava Mikolášika (KDH, EĽS) nariadenie, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity EÚ, v súčasnom znení prestavuje mnohé nedostatky. „Fond bol pôvodne určený na veľké prírodné katastrofy a doteraz získané skutočnosti svedčia o tom, že je potrebné tento nástroj ďalej modernizovať. Týka sa to najmä nedostatočnej rýchlosti poskytovania financovania a transparentnosti kritérií. Preto vyzývam Komisiu, aby zobrala do úvahy potrebu jeho modernizácie.“

„A keďže mobilizovanie prostriedkov z Fondu solidarity je podmienené súhlasom Európskeho parlamentu, osobne s mojimi kolegami sa budem zasadzovať o to, aby takýto súhlas bol v čo najkratšej dobe udelený.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA