Pracovný čas prepravcov oživil ducha „poľského inštalatéra“

Potrebujú vodiči, ktorí pracujú na živnosť ochranu pred sebou samými v podobe regulovania ich pracovného času mimo šoférovania? Výbor EP si myslí, že áno, slovenská spravodajkyňa Edit Bauer nesúhlasí.

Výbor pre zamestanosť a sociálne veci Európskeho parlamentu odmietol návrh Európskej komisie, podľa ktorého by mali byť samostatne zárobkovo činný prepravcovia byť vyňatí zo smernice o dodatočnom pracovnom čase. Za pozmeňujúci návrh, ktorý to odmieta hlasovali predovšetkým socialisti, ľavica a zelení.

Spravodajkyňa k smernici, slovenská europoslankyňa Edit Bauer (SMK) má iný názor.

Európsky parlament je v tejto otázke rozpoltený už veľmi dlho. Bauer, ktorá je zo stradopravej frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS), sa domieva, že by SZČO pod takúto smernicu spadať nemali.

Podľa Bauer sú síce, najmä pri vysokej miere nezamestnanosti, potrebné určité ochranné opatrenia vo vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ale nevie si to predstaviť pri SZČO.

Hlavným problémom podľa nej je, že sa dodoržavanie takejto úpravy u SZČO nedá kontrolovať a ak predstavovalo by to veľmi vysoké náklady, dokonca vyššie ako sťahovanie Európskeho parlamentu medzi Štrasburgom a Bruselom.

„Ak prepravca (SZČO) ide na pracovnú večeru, tak ktorá časť tej večere je pracovná? Je to absolútne nekontrolovateľné“, uviedla ešte v septembri minulého roka europoslankyňa.

Napriek tomu to teraz podľa nálad v Parlamente vyzerá, že sa vtvára precedens regulovania dĺžky pracovného času pre podnikateľov. Potreba zahrnúť do smernice aj SZČO sa zdôvodňuje narušením konkurencie v sektore a bezpečnosťou na cestách. 

Tým argumentuje napríklad britský liberál Stephen Hughes: "Ak [do smernice] nezahrnieme živnostníkov, budeme mať dvojitý režim pre pracovný čas, čo by mohlo viesť k nespravodlivej súťaži". (…)"Vyňatie živnostníkov by viedlo k nebezpečným cestám, keďže takáto legislatíva by v skutočnosti zavádzala 86-hodinový pracovný týždeň. Únava zabíja a nezáleží na tom či je šofér zamestnaný, alebo živnostník," tvrdí Hughes.

„Neexistuje žiadny dôkaz, že vylúčenie SZČO by malo mať vplyv na bezpečnosť na cestách“, tvrdí Bauer. Pôvodným zámerom smernice je chrániť zamestancov pred zamestnávateľom a nepredpokladá, že živnostníci sú „kandidáti na samovraždu“.

Úplne iným problémom je ale podľa nej falošné zamestnávanie na živnosť, tento sa však netýka len cestnej prepravy, ale je všeobecným neduhom ekonomiky, ktorý je potrebné riešiť ako samostatný problém.

Kým sa tak stane, niektorí vodiči sa obávajú, že ich firmy budú nútiť prejsť na živnosť, čím by mohli pracovať dlhšie ako povoľuje všeobecná úprava.

Otázka pracovného času prepravcov, SZČO, vraj oživila v Európskom parlamente „ducha poľského inštalatéra“. V tomto prípade ide o obavu, že prepravcovia-samozamestnávatelia z nových členských krajín budú hrozbou pre staré členské štáty a ich prepravcov-zamestnancov.

Europoslanci okrem toho v prijatej správe žiadajú rovnakú výšku pokút za rovnaké priestupky porušovania lehôt na odpočinok a dĺžku jazdy vo všetkých členských štátoch.

O pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odmietajú návrh Komsie sa bude ešte hlasovať v pléne Európskeho parlamentu. Edit Bauer je odohodlaná „premeniť prehratú bitku“ z výboru na vyhratú vojnu, „aby sme uchránili malé podniky a SZČO od prehnaného bremena byrokracie v EÚ“.

Video je zo semináru "Lobing v EÚ" (september 2009) organizovanom Informačnou kanceláriou EP a portálom EurActiv.sk

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA