Prípravy na summit EÚ-Latinská Amerika

Od májového summitu sa očakáva nadviazenie "strategického partnerstva" a krajinami Južnej a Strednej Ameriky.

Pozadie

V peruánskom hlavnom meste Lima sa 16. a 17. mája stretne viac ako 40 hláv štátov a vlád na v poradí piatom summite Európska únia – Latinská Amerika a Karibik (EU-LAC). Ešte pred ním sa zástupcovia EÚ stretnú na “minisummitoch” so zástupcami regionálnych zoskupení ako sú Mercosur, Andské spoločenstvo národov, Stredná Amerika, Karibské fórum a bilaterálne so zástupcami Kuby a Mexika.  

Summit z pred dvoch rokov vo Viedni bol poznačený antagonistickou rétorikou venezuleského prezidenta Huga Cháveza, znárodňovaním energetického sektoru vo Venezuele a Bolívii a sporom ohľadom poľnohospodárskeho exportu. Jedinými hmatateľnými výsledkami viedenského summitu boli podpísané bilaterálne zmluvy s Mexikom, Čile a neskôr Brazíliou.

Otázky

Podľa šéfa socialistov v Európskom parlamente, Martina Schulza, v Lime už “nemôžeme byť takí povrchní ako vo Viedni, nemôžeme opakovať frázu – ako je fajn, že sa môžeme porozprávať – tak ako to robil vtedajší predseda Európskej rady, bývalý rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel”, cituje Schulza španielske vydanie Deutsche Welle.

Témy summitu v peruánskom hlavnom meste neobídu udržateľný rozvoj, ochranu klímy, boj proti chudobe, či energetické dodávky. Tradične je to Španielsko, ktoré vzhľadom na bohaté kultúrne a historické väzby k juhoamerického kontinentu dotvára európsku politiku smerom k Latinskej Amerike. Podľa staronového ministra zhraničia Miguela Ángela Moratina tento summit určí budúcnosť vzťahov medzi oboma kontinenetmi.

V agende pripravovaného summitu v Lime bude pravdepodobne aj hľadanie riešenia rukojemníckej krízy v Kolumbii, kde ľavicové skupiny FARC držia ako rukojemníkov niekoľko ľudí už celé troky.

Európsky parlament v schválenom uznesení k prípravám summitu, ktoré predložila stredo-pravá EPP-ED žiada “bezpodmienečné a okamžité prepustenie všetkých osôb zadržiavaných v Kolumbii, predovšetkým chorých osôb.” Prepustenie na slobodu musí byť “založené na jednostrannom rozhodnutí Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) alebo akejkoľvek inej organizácie zodpovednej za únos, alebo v prípade, že sa tak nestane, na dohode o naliehavej humanitárnej výmene.”

Schluz vyzýva lídrov EÚ, aby zrušili sankcie voči Kube. Podľa neho je snaha o zmenu režimu na Kube prostredníctvom približovania lepšou politikou ako “Bushov izolacionizmus”. Odborníci si tiež myslia, že treba využiť momentum, v ktorom sa mnoho latinskoamerických ľavicovo-orientovaných lídrov snaží znížiť závislosť svojich krajín na Spojených štátoch a upozorňujú, že európska nečinnosť nechá voľné pole pre agresívnym čínskym investíciám.

Európsky parlament žiadal okrem iného prediskutovať na summite možnosti legálnej migrácie a navrhuje, aby sa do roku 2012 zvážili spoločné pravidlá a predpisy s cieľom uľahčiť pohyb nielen tovaru, služieb a kapitálu, ale aj ľudí, a aby sa postupne vytvorilo “čo najširšie partnerstvo, ktoré bude prospešné pre obidve strany a pre globálny prístup, ktorý v otázkach migrácie presadzuje OSN”.

Pozície

Líder socialistikcej skupiny v Európskom parlamente (PES) Martin Schulz vo svojom vyhlásení uvádza, že “záujmom EÚ najlepšie slúži preferovanie transatlantických vzťahov s krajinami  Latinskej Ameriky, namiesto prílišného sústredenia sa na Spojené štáty”. “Fakt, že krajiny Európy a Latinskej Ameriky predstavujú spolu jednu tretinu štátov Organizácie spojených národov poukazuje na náš možný vplyv a na možné prínosy z bi-regionálneho strategického partnerstva”, vyjadril sa Schulz.

Peruánky predseda vlády Jorge del Castillo povedal, že pre krajinu predstavuje summit dôležitý záväzok. Ako dodal, “je to príležitosť prezentovať sa ako demokratická krajina, v procese rastu, zlepšovania životnej úrovne a znižovania chudoby.”

“Latinská Amerika je priestor so 600 miliónmi obyvateľov. Prispieva viac ako 10 % k svetovému HDP. Má 40 % rastlinných druhov planéty a disponuje nevídaným bohatstvom pokiaľ ide o ľudské zdroje”, pripomína španielsky europoslanec José Ignácio Salafranca Sánchez-Neyra (EPP-ED). Preto by podľa neho EÚ nemala považovať Latinskú Ameriku “len za trh”, ale za partnera, s ktorým chce budovať strategické vzťahy.

Slovenská europoslankyňa Irena Belohorská (NI) v rozprave poslancov informovala, že ako podpredsedníčka spoločného parlamentného zhromaždenia EuroLat-u pripravila na jeho nadchádzajúce zasadnutie pracovný dokument, v ktorom sa zamerala na súčasný stav v EÚ v oblasti vody ako dôležitého prírodného zdroja. “Venujem sa v ňom aj pomoci EÚ Latinskej Amerike v oblasti vody, pričom poskytujem prehľad tejto pomoci prostredníctvom mnohých projektov v oblastiach, akými sú prísun vody a jej asanácia, integrovaný manažment vodných zdrojov, výskum a monitoring, ako aj prevencia prírodných katastrof, či trvalo udržateľné používanie vody v poľnohospodárstve”.

REKLAMA

REKLAMA