Pöttering: Nový muž na čele parlamentu

Nový predseda Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering informoval europoslancov o prioritách svojho pôsobenia na čele legislatívneho orgánu EÚ.

Pozadie

Podľa dohody medzi dvoma najsilnejšími politickými skupinami v Európskom parlamente – centristicky-pravicovou konzervatívou EPP-ED a stredo-ľavou PES, vymenil bývalý predseda Skupiny EPP-ED Hans-Gert Pöttering na čele Európskeho parlamentu socialistu Josepa Borrella. Predsedom EP ostane do nasledujúcich eurovolieb, teda dva a pol roka.

Dnes oboznámil nový predseda europoslancov so svojimi prioritami. V prejave vyzval na obranu európskych hodnôt, vytváranie Európy pre občanov, ako aj uskutočňovanie reforiem v záujme demokracie a parlamentného systému. Zároveň sa vyjadril za podporu dialógu kultúr, partnerstva a tolerancie.

Otázky

  • Európska integrácia

„Európska únia potrebuje nový začiatok, oživenie,“ vyhlásil Pöttering. Súčasne optimisticky dodal, že „náš kontinent je dnes na svoju budúcnosť vo svete 21. storočia lepšie pripravený, ako pred 15 alebo 20 rokmi.“

  • Európske hodnoty

Za zdroj „európskych hodnôt“ považuje nový predseda EP dôstojnosť človeka. „V dôstojnosti človeka si vážime toho druhého, sami sa zaväzujeme a vytvárame poriadok založený na zodpovednosti a solidarite. Pri našom praktickom politickom konaní by sme mali vždy slúžiť dôstojnosti človeka a chcel by som povzbudiť nás všetkých k tomu, aby sme obhajovali dôstojnosť človeka a ľudské práva na celom svete.“ Predseda EP navrhol vytvorenie „Domu európskych dejín“, ktorý by bol „miestom, ktoré bude opatrovať naše spomienky na európske dejiny“.

  • Transatlantické vzťahy

„Nikdy nezabudneme na to, že bez Spojených štátov amerických by sme neboli dokázali poraziť nacizmus ani sovietsky komunizmus,“ zdôraznil Pöttering a dodal:  „Našim americkým priateľom však takisto hovoríme, že Guantánamo nie je zlučiteľné s našimi európskymi zásadami právneho poriadku“.

  • Ďalšie medzinárodné otázky

Pöttering v prejave podporil partnerstvo s akcieschopným a demokratickým Ruskom, vyslovil sa za právo Izraela na existenciu, ako aj právo palestínskeho národa na život vo vlastnom štáte. Vyzval inštitúcie Európskej únie a členské štáty, aby sa v rámci OSN pričinili o zrušenie trestu smrti.

  • Irán

Na adresu iránskeho prezidenta vyhlásil: „Tomu, kto popiera holokaust, najhorší zo všetkých zločinov, tak ako je to v prípade prezidenta jedného veľkého kultúrneho národa, musíme čeliť s rozhodnosťou, aby sme už nikdy nezažili hrôzy ďalšieho holokaustu.“

Pozície

Väčšina rečníkov v rozprave priority nového predsedu podporila.

Nemecká kancelárka Angela Merkel, ktorá tento polrok vedie Predsedníctvo EÚ, ocenila prácu Európskeho parlamentu, bez ktorého by sa napríklad nedosiahla dohoda pri smernici REACH , smernici o službách, či finančnej perspektíve. Európsky parlament bol podľa nej vždy zárukou, že sa hovorilo o správnych prioritách, ktoré sa aj aplikovali. Pripomenula pritom niektoré priority nemeckého predsedníctva – ústava, klimatické zmeny, rokovanie o novej dohode o partnerstve s Ruskom, odbúranie byrokracie. V súvislosti s oživením diskusií o budúcnosti inštitucionálnej reformy (a budúcnosti euroústavy) vyjadrila presvedčenie, že európske inštitúcie, ale aj členské štáty musia pred európskymi voľbami v roku 2009 predstaviť občanom EÚ víziu spoločnej budúcnosti.

Predseda Komisie José Manuel Barroso plne podporil priority nového predsedu Európskeho parlamentu aj nemeckého predsedníctva. Ocenil snahu Pötteringa o zintenzívnenie dialógu medzi kultúrami. Členské štáty vyzval, aby našli riešenie v otázke ústavy.

Joseph Daul (EPP-ED, Francúzsko ) pripomenul úspechy európskej integrácie. „Výzvy budúcnosti zvládneme len v jednotnej a silnej Európe.“ Podporil tiež spoločný postup v otázke klimatických zmien a zabezpečení energie.

Martin Schultz (SES, Nemecko ) za Socialistickú skupinu vyhlásil, že prejav predsedu EP by mal odrážať názory všetkých. „Predniesol ste prejav, za ktorý sa môže postaviť celý Parlament.“ Varoval, že ak sa nepodarí uskutočniť plánované reformy, stratí sa celá idea Európy.

Graham Watson (ALDE, Británia ) vyhlásil, že sa Európsky parlament stáva „dynamom“ európskej integrácie. Vyjadril nádej, že sa Pötteringovi naozaj podarí presadiť ďalšie nevyhnutné reformy. Nemecké predsedníctvo vyzval na rozšírenie postupu spolurozhodovania na všetky oblasti politík únie.

Brian Crowley (UEN, Írsko ) vyzdvihol naliehavosť dialógu kultúr. „Európski občania chcú skutočné kroky, a nielen počúvať reči o inštitucionálnych reformách.“

Monica Frassoni (Zelení/EFA, Taliansko ) vyzvala na diskusiu o sídle Európskeho parlamentu. „Mali by sme diskutovať o tom, kde zasadáme,“ povedala. Vyzvala, aby bol Európsky parlament sám príkladom pre opatrenia proti klimatickým zmenám – čím poukázala na pravidelné presúvanie medzi Bruselom a Štrasburgom, ktoré produkuje množstvo emisií.

Francis Wurtz (GUE/NGL, Francúzsko) zdôraznil, že hoci väčšinový názor Parlamentu spravidla nezdieľa, oceňuje, že je podľa Pötteringa potrebné reagovať na globalizáciu nielen posilnením konkurencieschopnosti, ale aj zachovaním európskeho sociálneho modelu.

Jens-Peter Bonde (IND/DEM, Dánsko ) vyzval na rozsiahlejšie rozhodovanie v referendách. Kritizoval aj spôsob vytvárania európskej legislatívy.

Bruno Gollnisch (ITS, Francúzsko) sa na adresu prejavu nového predsedu EP vyjadril kriticky. Spochybnil konštatovanie, že „európskymi koreňmi sú grécka filozofia, rímske právo, židovsko-kresťanské dedičstvo, osvietenie, teda naša spoločná európska kultúra“.

Slovenská europoslankyňa Irena Belohorská (NA) v úvode svojho  vystúpenia zablahoželala Pötteringovi k zvoleniu do funkcie predsedu Európskeho parlamentu. Keďže je podľa nej dvojročné váhanie okolo euroústavy „na škodu myšlienke zjednotenej Európy“, od predsedu Parlamentu  aj Nemeckého predsedníctva očakáva, že rozhodnú čo ďalej. Podľa nej pritom nemôže ignorované vôľa krajín, ktoré podporili dokument a chcú „napredovať v myšlienke zjednotenej Európy“.

Europoslankyňa sa mierne kriticky vyjadrila na adresu dohody, podľa ktorej sa na čele EP vymenili zástupcovia dvoch najväčších politických skupín: „Rešpektovala som gentlemantskú dohodu, ktorá bola urobená v minulosti ohľadom voľby predsedu EP medzi dvoma veľkými stranami. Demokracia by však mala pripustiť aj možnosť zvolenia kandidáta z menšej politickej strany.“ Podľa nej by sa mal Pöttering zasadzovať za väčšie zapojenie 12 nových členských štátov do tvorby európskej politiky. Poukázala pritom na obsadenie výborov Európskeho parlamentu zástupcami z nových členských štátov. Diskriminácia sa podľa nej deje aj pri zamestnávaní v EP – ľudí z nových členských krajín je proporčne menej a sú na nižších pozíciách.

REKLAMA

REKLAMA