Reportovanie o EÚ je ťažké, ale dôležité

Chýba nám diskusia o EÚ za účasti kritických médií, zaznelo na seminári organizovanom Informačnou kanceláriou EP pre novinárov, venovanom fungovaniu Európskej únie po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti.

EÚ 2020: Dohodnuté treba plniť

Poslankyňa Európskeho parlamentu Edit Bauer v úvode hovorila o  európskej stratégii EÚ 2020, ktorá bola aj predmetom uplynulého summitu lídrov v Bruseli. Ciele predchádzajúcej Lisabonskej stratégie sa podľa nej nenaplnili, pretože boli „trochu nadsadené, ale predovšetkým preto, lebo ich stihol tzv. európsky osud.“ „Aj mnohé rozhodnutia na európskych summitoch majú podobný osud – dohodnú sa na najvyššej úrovni, odídu spokojní a doma neurobia nič, aby sa ciele naplnili. To stihlo okrem lisabonských aj barcelonské ciele“.

Alarmujúce podľa europoslankyne vyznieva údaj, že 80 miliónov Európanov žije v relatívnej chudobe, vyjadrenej ako 60 % mediánu najčastejšie vyskytujúceho sa príjmu. „Ak takto meriame chudobu, vždy budú chudobní, ale varovné je, že máme neskutočne veľký podiel detí ohrozených chudobou.“

Problém vidí vo vysokej zadĺženosti, ako príklad uvádza Maďarsko. „Do 31. marca je moratórium na exekúcie. Predpokladajú, že dotknutých môže byť až milión ľudí. To znamená, že každý desiaty človek môže v Maďarsku prísť o strechu nad hlavou v dôsledku bankovej a pôžičkovej politiky.“

Lisabonská zmluva vytvára podľa E. Bauer lepšie podmienky na to, aby mohla EÚ efektívnejšie intervenovať do spôsobu, akým sa míňajú európske peniaze. Každá krajina bude musieť o svojich programoch a stave napĺňania stratégie podávať správu a EK bude k tomu prijímať stanoviská s odporúčaniami, „čo je určitá forma mäkkej kontroly“.

Po novom „mnoho legislatívy už nebude mať teraz podobu smerníc, ako sme boli zvyknutí, ale viac sa budú využívať nariadenia, ktoré je potrebné bezprostredne implementovať, teda nazávisia od transponovania. Odstráni to problém, že členské krajiny rôzne preberajú a transponujú európske smernice,“ domnieva sa europoslankyňa.

„Tieto ciele vyplývajú z nutnosti a nie z plezíru niektorých úradníkov alebo bláznivých poslancov, ktorí snívajú o tom, že Európa môže byť lepšia“, zakončila. Pre Slovensko je podľa nej dôležitý hlavne boj proti nezamestnaosti mladých ľudí a vzdelávanie, pričom konštatuje, že „strategické myslenie nie je silnou stránkou slovenskej politiky.“

Prechod na pravidlá z Lisabonskej zmluvy sa  v Európskom parlamente prejavil napríklad v tom, že sa niektoré legislatívne práce zastavili, vysvetľuje Edit Bauer. „Prišli buď neskoro alebo v čase, keď už bolo jasné, že z konzultačnej roviny sa niektoré záležitosti presunú do spolurozhodovacieho procesu. Zvolil sa neštandardný spôsob prijatia uznesenia k danému problému s tým, čo EP očakáva, že by malo byť v konečnom návrhu danej legislatívy.“

Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Róbert Hajšel vysvetlil ako mení nová zmluva vnútorné fungovanie EÚ, pričom priblížil v čom sa líši od zmluvy ústavnej.  „Herman Van Rompuy je ten človek, ktorému by mal zavolať americký prezident. Pravdepodobne ale bude volať aj predsedovi Komisie a vysokej predstaviteľke pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.“

Prínos Lisabonu vidí v tom, že „sprehľadňuje“ fungovanie EÚ a „reštrukturalizuje rozdelenie právomocí medzi európskymi inštitúciami“, ktoré v krátkosti predstavil a pospísal priebeh legislatívneho procesu.

Mnoho konfliktov a veľa komplexnosti

„Najdôležitejšie zmena vyplývajúca z Lisabonskej zmluvy spočívaja v tom, že rozširuje právomoci EP a zrovnoprávňuje s Radou tento jediný priamo volený orgán. Taktiež schvaľovanie predsedu Európskej komisie a spôsob jeho výberu sa spolitizuje a ja si myslím, že je to dobré, že sa spolitizuje“, hovorí šéfredaktor portálu EurActiv.sk Radovan Geist.

Dynamika rozhovania v EÚ je podľa neho ovplyvnená troma líniami konfliktu. Prvou je konflikt  medzi centrálnou európskou úrovňou a národnými štátmi, kde príkladom môže byť rozhodovanie o tzv. energetickom liberalizačnom balíku.

Druhá línia je medzininštitucionálny konflikt, v ktorom sa napríklad EP snaží si vyjednať väčšiu silu a väčší vplyv voči Komisii a voči Rade. EP sav v dôsledku toho často správa ako jednotný aktér a poslanci z rôznych politických skupín hľadajú spločnú reč, aby si posilnili svoju pozíciu voči iným inštitúciám. „Toto oveľa menej funguje na národne úrovni“, konštatuje Geist.  Tretí konflikt definuje ako klasický konflikt medzi politickými silami.

Dôležité je podľa neho sledovať rozhodovanie na európskej úrovni, keďže z neho vychádza domáca legislatíva a častokrát je už v čase prijímania legislatívy na národnej úrovni „neskoro nariekať ako tá legislatíva vyzerá“.

Problémy médií

Médiá majú problém sledovať rozhodovanie na európskej úrovni práve kvôli viacerým líniám konfliktu a komplexnosti, ktorá je nutným dôsledkom toho, ako EÚ funguje, že to nie je federatívny štát, ale ani medzinárodná organzácia. Spravodajca-novinár musí vedieť, či ide o oblasť, ktorá spadá pod kompetencie EÚ a ak tak akým spôsobom a aké právomoci má pri tej-ktorej legislatíve napríklad Európsky parlament.

Túto štruktúru je podľa Geista tažké sprostredkovať. Naviac EP sa často sám prezentuje ako orgán, u ktorého je dôležitá konsenzuálnosť. Podľa údajov stránky Votewatch.com bolo až 66,8% legislatívy prijatej koalíciou troch veľkých politických skupín – socialistov (SD), ľudovcov (EPP) a liberálov (ALDE). Trend, ktoré popisuje štúdia Votewatch, však ukazuje, že čím viac rastú kompetencie EP, tým viac sa rozhoduje podľa prlíslušnosti k politickej skupine. To je podľa Geista pozitívny trend, pretože sa diskusia politizuje, „čo je dobré, lebo je to porovnateľné s národnou úrovňou“.

„EP nie je expertný orgán, ktorý sa niekorí snažia preprezentovať ako nejakú platónsku ideu vlády filozofov. Je to politický orgán, ktorý ponúka riešenia, ktoré sú výsledkom politického kompromisu. Nesprávne intepretácie toho, čo EP je alebo nie je podľa neho znižujú účasť na voľbách do EP.“

Dotkol sa aj problému oficiálnej komunikačnej politiky, ktorá má riešiť problém vzďaľovania sa integračného projektu občanom. „Bohužial, európske inštitúcie, predovšetkým Európska komisia a Európsky parlament tým, že sa snažia hovoriť s občanmi priamo, stále viac obchádzajú úlohu kritických médií. Keďže európska integrácia je politický proces, niečo takéto nemôže fungovať. Európsky občania budú cítiť, že sú súčasťou európskej integrácie len vtedy, ak tá integrácia bude tvorená v dialógu a budú mať pocit, že na nej budú môcť niečo meniť. A preto musia zaznieť aj kritické hlasy, bez ohľadu na to, či si myslíme, že sú založené na predsudkoch a nepochopeniach alebo lžiach.“

Július Lőrinz zo Syndikátu novinárov si myslí, že potrebujeme konštruktívny a kritický dialóg nie len o európskej integrácii ale o všetkom dianí v spoločnosti. „Médiá sú súčasťou štruktúry demokratickej spoločnosti“.  V dôsledku technologických zmien sa podľa Lőrinza oslabuje funkcia médií. Dochádza k potláčaniu a zániku mienkotvorných kritických médií, čo vidno na nákladoch novín: „Okolo roku 2040 zanikne denná tlač v Spojených štátoch“. U nás je táto tendencia podľa neho tiež zrejmá.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA