Rok 2013 bude o eurobčanovi

Parlament vyhlásil rok 2013 Európskym rokom občanov. Má pomôcť zvyšovať informovanosť o právach, ktoré z občianstva EÚ vyplývajú.

Budúci rok to uplynie totiž 20 rokov od vzniku konceptu občianstva EÚ. Každý občan Únie dnes disponuje súborom práv zakotvených v zakladajúcich zmluvách, vrátane práva na pohyb a pobyt v inom členskom štáte, práva voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu a do orgánov územnej samosprávy v členskom štáte pobytu a práva predložiť Európskemu parlamentu petíciu.

O svojich právach sú však občania EÚ často nedostatočne informovaní. Európsky rok občanov je preto zameraný na vzdelávanie širokej verejnosti s cieľom umožniť im lepšie využívať práva, ktorými disponujú.

"V časoch hospodárskej, politickej a spoločenskej krízy, iba 20 mesiacov pred ďalším európskymi voľbami je absolútne nevyhnutné postaviť občianstvo EÚ a participatívnu demokraciu do centra politickej pozornosti", uviedla Antigoni Papadopoulou (S&D), spravodajkyňa návrhu. Hlasovanie Parlamentu potvrdilo dohodu, ku ktorej dospeli poslanci s ministrami členských štátov.

Aktivity organizované v rámci Európskeho roka občanov sa zamerajú na vysvetľovanie práv spojených so sťahovaním sa do a životom v iných krajinách EÚ. Týka sa to napríklad uznávania akademických a profesijných kvalifikácií, práv cestujúcich a spotrebiteľov, prístupu k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, k sociálnemu zabezpečeniu a k projektom umožňujúcim mladým ľudom štúdium v zahraničí, akým je napríklad program Erasmus.

Medzi podujatia, ktoré sa uskutočnia v priebehu budúceho roka, budú patriť vypočutia, konferencie a vzdelávacie kampane. Pre orgány na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj pre ďalšie organizácie občianskej spoločnosti, budú za účelom výmeny informácií a skúseností vytvorené zvláštne platformy.

Pozície

 „Žijeme v ťažkých časoch a preto je mimoriadne dôležité, aby sme hovorili o tom, čo nás ako Európanov spája“, myslí si europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH). „Ale nemali by sme zabudnúť na to, že každý občan EÚ je v prvom rade občanom členského štátu. Občianstvo EÚ nemôže nahradiť príslušnosť k národu, môže však byť jej užitočným doplnkom.“ Súhlasí so spravodajkyňou, že by bolo dobré upraviť názov a "európsky rok občanov" zmeniť na "európsky rok občianstva". Bolo by to podľa nej logickejšie a zároveň by táto zmena zodpovedala pôvodnému návrhu Európskeho parlamentu. „Spoločným menovateľom aktivít počas európskeho roka by malo byť posilnenie spolupatričnosti, tolerancie, vzájomného porozumenia, solidarity a sociálnej a spoločenskej súdržnosti.“

Europoslanec Alajos Mészáros (EĽS, SMK) konštatoval, že Maastrichtská zmluva potvrdila koncept občianstva zakotvený v Amsterdamskej zmluve a Lisabonská zmluva práva občanov ešte rozšírila. „Podľa mňa to ale stále nestačí“, domnieva sa. Potrebujeme podľa neho skutočnú identitu a záruku, že zmluvné práva by sú v praxi aj uplatňované.

Upozornil, že aj na plné využitie práv vyplývajúcich z občianstva EÚ , musia členské štáty úplne odstrániť svoje diskriminačné právne predpisy. Ako príklad uviedol slovenské právo o občianstve ako aj diskriminačné časti Benešových dekrétov.

Poslanec EP Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) víta Európsky rok občanov predovšetkým vzhľadom na blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v roku 2014. „V minulosti bola totiž zarmucujúcou skutočnosťou nízka účasť na voľbách do Európskeho parlamentu, čo určitým spôsobom prispieva k tzv. demokratickému deficitu Únie. Som presvedčený, že rok občanov prispeje k zvýšeniu povedomia a informovanosti o jednotlivých právach, ale aj povinnostiach občanov Únie, čím by sa mal logicky podnietiť aj podiel občanov na demokratickom živote.“

Monika Smolková (S&D, SMER-SD): „Podporila som a oceňujem uznesenie Parlamentu z 15. decembra 2010, ktorým sme vyzvali Komisiu, aby rok 2013 nazvala Európskym rokom občanov. Budúci rok bude určite ďalšou vhodnou príležitosťou rozširovať informácie o právach občanov a prínosoch občianstva EÚ. Po vstupe nových členských krajín do EÚ a rozšírenia schengenskej hranice môže byť vhodnou príležitosťou pôsobenia Parlamentu ako priameho prostredníka medzi občanmi a Úniou.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA