Saryusz-Wolski: EÚ potrebuje armádu

Únia musí popri „soft power“ rozvíjať aj schopnosti „hard power“ a uvoľniť pre tento účel zodpovedajúce finančné zdroje, myslí si predseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu.

Pozadie

Európsky parlament diskutoval o zahraničnej a obrannej politike EÚ (SZBP), v reakcii na Výročnú správu Rady. Zaoberal sa aj dopadom Lisabonskej zmluvy na tieto politiky. Zmluva prináša niektoré zmeny: posilnený post predstaviteľa Únie pre zahraničnú politiku, ktorý bude zároveň podpredsedom Komise, zavádza diplomatickú službu EÚ a umožňuje skupine členských štátov napredovať v spolupráci v oblasti obrany.  

Otázky

Poliak Jacek Saryusz-Wolski, predseda zahraničného výboru EP vyhlásil, že EÚ musí dať na zahraničnú a bezpečnostnú politiku viac peňazí, alebo si rozmyslieť, či chce byť skutočne globálnym hráčom. Podľa prominentného poľského europoslanca a bývalého ministra zahraničných vecí už nestačí, aby bola EÚ len tradičným predstaviteľom „soft power“, musí postupovať smerom k vlastnej armáde. O vývoji v oblasti obrany bude budúci týždeň rokovať s Francúzmi, ktorí v júli preberú od Slovinska predsedníctvo EÚ a ohlásili ambiciózne plány na posilnenie európskej obrany.

Parlament požaduje, aby bol zaangažovaný do výberu budúceho vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku a aby ten pravidelne informoval Parlament o vývoji v oblasti SZBP. Poslanci si želajú byť konzultovaní aj v prípade vysielania európskych vojakov do misií. 

Správa Parlamentu odsudzuje fakt, že tzv. bojové skupiny EÚ (Battle Groups), doposiaľ neboli použité najmä z dôvodu striktne definovaných podmienok ich nasadenia. V hlasovaní bola zamietnutá formulácia, ktorá vyzvývala Radu, aby preskúmala možnosti vytvorenia “civilno-vojenských, tzv. reakčných síl pre bezpečnosť ľudí”, ktoré by realizovali operácie v oblasti bezpečnosti obyvateľstva.

Pokiaľ ide o zbrojenie a odzbrojovanie, Parlament kritizuje, že Etický kódex EÚ pre vývoz zbraní ani po desiatich rokoch nie je právne záväzný a naďalej pokračuje nekontrolovaný vývoz zbraní z členských štátov EÚ. Plány USA zriadiť v Poľsku a v Českej republike protiraketové základne, považujú poslanci EP za “ohrozujúce medzinárodné úsilie o odzbrojenie”. Podľa slovenského poslanca Mikolášika EÚ nemôže s USA nespolupracovať, treba si však vyjasniť, či bezpečnostný dáždnik budovaný radarovým systémom v Poľsku a Česku bude účinne ochraňovať spoločné európske záujmy, alebo ide len o individuálnu iniciatívu v snahe preventívne pôsobiť proti hrozbám z Ázie. “Obzvlášť mám na mysli správanie sa Iránu v regióne Blízkeho Východu”, povedal na margo Mikolášik.

Parlament sa ďalej vyslovil za podporu stability západného Balkánu a zabráneniu izolácii Srbska. Členské štáty vyzval, aby “koordinovali vzťahy s Ruskou federáciou na základe spoločných záujmov Únie”.

Pozície

Poslankyňa Irena Belohorská (NI) v rozprave povedala, že verí, že v novej štruktúre európskej diplomatickej služby si nájdu svoje miesto aj zástupcovia nových členských štátov. “Som presvedčená, že vďaka Lisabonskej zmluve bude Európa v oblasti vonkajších vzťahov prezentovať jednoznačný postoj”, uviedla.

Je podľa nej dôležité, aby členské štáty zvýšili frekvenciu konzultácií s partnermi EÚ a vysokým predstaviteľom, najmä pokiaľ ide o prijímanie zásadných rozhodnutí. Jednotná právna subjektivita Únie podľa jej slov umožní EÚ uzatvárať medzinárodné dohody a vstupovať do medzinárodných organizácií, pričom pri týchto záväzných rozhodnutiach by mali byť zohľadnené “obavy európskych občanov a ich očakávania v medzinárodných otázkach”.
 
Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS-ED) počas debaty v EP spochybnil, či je možné opierať diskutované zahraničnopolitické správy o Lisabonskú zmluvu, ktorá ešte nie je platná. Zaujímalo ho, podľa akej právnej normy EÚ vyslala misiu Eulex do Kosova. “Nebolo to vlastne konanie ante legem? Určite k tomu nemáme rezolúciu OSN, ktorá by takýto krok oprávňovala”, komentoval situáciu Mikolášik.

Poslankyňu Annu Záborskú (EĽS-ED) zaujímala problematika protikresťanského prenasledovania v Alžírsku. Európskej komisie sa v tejto súvislosti pýtala, aké opatrenia prijala EÚ, keďže ide o protikresťanské perzekúcie v štáte, s ktorým má Únia blízke vzťahy. Podľa jej slov je sloboda vyznania je prirodzeným ľudským právom a Všeobecná deklarácia ľudských práv dáva štátom povinnosť toto právo rešpektovať. “Alžírsko je členským štátom Spojených národov, ale toto právo nerešpektuje” povedala a prítomného eurokomisára požiadala, aby EK využila všetky prostriedky priamej aj nepriamej diplomacie na zastavenie protikresťanského prenasledovania v tejto krajine.

REKLAMA

REKLAMA