Slovenskí ľudovci podporujú nemecký recept na krízu

Európsky parlament včera diskutoval o témach, ktoré boli predmetom neformálnej večere Európskej rady. Voči štedrým porastovým injekciám sú slovenskí členovia skupiny Európskej ľudovej strany skôr skeptickí.

Poslanci Európskeho parlamentu vo všeobecnosti podporujú dvojpiliérový prístup k ozdraveniu v Európe – fiškálna konsolidácia aj opatrenia na podporu rastu a investícií.

Slovenský europoslanec Alajos Meszáros (SMK, EĽS) však otvorene hovorí, že je zástancom „nemeckej línie“ dôsledne vytrvať na reštrikčných opatreniach. „Osobne neverím, že „prorastové opatrenia“ sú práve tie, ktoré dnes nám pomôžu dostať sa z krízy. Takýto postup nepovažujem za udržateľný. Ja by som podporil „nemeckú líniu"“, hovorí poslanec.

Vedúca delegácie slovenských europoslancov v skupine EĽS Anna Záborská (KDH) k prorastovým opatreniam hovorí:  „Ak by vlády vedeli riadiť ekonomiku tak, aby rástla, očakávala by som vysvetlenie, prečo to nerobili doteraz“. Ak to nevedia, mali by sa podľa europoslankyne skôr zamyslieť nad tým, či nevytvoriť lepšie prostredie pre iniciatívu ľudí – znížením daní, devalváciou meny, zabezpečením lepšej vymožiteľnosti práva a znížením nákladov na prevádzku štátu.

Prorastové politiky by mali byť založené skôr na lepšom využívaní existujúcich zdrojov, nie na ďalším zadlžovaní“, myslí si Peter Šťastný (SDKÚ-DS, EĽS) To by viedlo iba k odďaľovaniu problémov.“

Miroslav Mikolášik (KDH, EĽS) vidí cestu pre podpopru rastu v plnom využívaní potenciálu vnútorného trhu. “Platná legislatíva nie je plne implementovaná. Členské štáty a Únia by preto mali upriamiť svoju pozornosť na ambicióznejšie využívanie možností plynúcich z vnútorného trhu,” myslí si.

Grécko sa rozhodne samo

Situácia v eurozóne Anne Záborskej pripomína príbeh nemeckého zjednotenia a západonemecká marka nahradila východonemeckú v kurze, ktorý nebral do úvahy nižšiu produktivitu Východného Nemecka.

„Východní Nemci boli nadšení, lebo odrazu si mohli za svoje socialistické platy kúpiť všetko, po čom túžili. Lenže menová únia zároveň priniesla krach väčšiny východonemeckých podnikov, ktoré pri silnej marke stratili konkurenčnú výhodu, a prepustenie miliónov zamestnancov bývalých štátnych podnikov. Za zavedenie menovej, hospodárskej a sociálnej únie zaplatilo Nemecko vtedy stovky miliárd mariek ročne prostredníctvom kapitálových transferov.“

Rovnako zavedenie eura bolo politickým rozhodnutím, rozdiel je podľa Záborskej ale v tom, že vo vtedajšom NDR žili tiež Nemci, zatiaľ čo v dnešnom Grécku žijú Gréci. Spoločná európska identita je oveľa slabším spojivom, než puto, ktoré spája príslušníkov jedného národa.

Dnes preto stojíme pred kľúčovou otázkou: sú v mene európskej jednoty bohatšie štáty ochotné financovať tie chudobnejšie? A ak áno, za akých podmienok?

Europoslanec  Alajos Meszáros (SMK, EĽS) si nemyslí, že zavedenie pôvodnej meny v Grécku vyrieši ekonomický problém Grécka.

Grécko musí prejsť ťažkou cestou ozdravenia ekonomiky (nízka konkurencieschopnosť, daňové úniky, slabá administratívna kapacita, manažment verejných financií, nedostatok exportne orientovaných podnikov, atď.) Momentálne  najviac podľa neho škodí Grécku neistota, ktorá odrádza investorov.

Podľa Petra Šťastného, hoci EÚ robí pre to, aby Grécko zostalo v eurozóne maximum, o konečnom stave ale rozhodnú a musia rozhodnúť iba Gréci. „Ak prevážia emócie nad rozumom, Gréci vystúpia“, bol by to však pre krajinu najhorší variant. „Verím, že k tomu nedôjde.“

Solidaritu EÚ s Gréckom podporuje aj poslanec Miroslav Mikolášik: "Samotná Zmluva o EÚ vo svojej preambule vyzdvihuje solidaritu, pretože je považovaná za koncept na, ktorom Európska únia stojí."

"Faktom však zostáva, že Grécko neuskutočnilo dohodnuté opatrenia a nedávne výsledky volieb v tomto smere nepomohli ani Grécku ani Únii."

Pozície

Predstaviteľ dánskeho predsedníctva Nicolai Wammen si myslí, že „rast sám o sebe pomáha stabilizovať verejné financie. EÚ potrebuje dokončiť jednotný trh a dokončiť „rozumnú fiškálnu konsolidáciu, ktorá ponechá priestor pre rast.

Podľa Komisie sa slovami Olliho Rehna „opäť nachádzame v zlomovom bode dlhovej krízy."

Lídri šéf európskych liberálov považuje krízu skôr za krízu politickú než ekonomickú. "Táto kríza nie je o Grécku alebo iných krajinách. Nie je to totiž ekonomická kríza, ale kríza politická," tvrdil predseda liberálov, belgický europoslanec  Guy Verhofstadt. "Potrebujeme hospodársku a fiškálnu úniu," dodal.

Spolupredsedníčka Skupiny zelených, Nemka Rebecca Harms poukázala na to, že úsporný program pre Grécko vynucovaný zo strany EÚ a MMF je zlyhaním, ktoré priviedlo krajinu do zostupnej špirály, ktorá môže vtiahnuť i ostatné členské štáty, ako i celú EÚ. "Grécko musí zostať s eurozóne. To je najlepšie riešenie nielen pre krajinu, ale aj pre celú Úniu," povedala.

Spolupredseda skupiny Európa slobody a demokracie, britský europoslanec Nigel Farage,  kritizoval fakt, že euro, ktorého cieľom malo byť vytvárať nové pracovné miesta, ich teraz ničí. Európe by sa podľa neho po odchode Grécka z eurozóny po pár náročných týždňoch uľavilo.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA