Slovensko má v zapájaní sa do vzdelávacích programov EÚ rezervy

Únia chce vedieť, čo mladí ľudia od nej očakávajú a ako by mala vyzerať budúca podoba politiky EÚ zameranej na mládež. Spúšťa preto elektronické konzultácie, na ktorých sa môže zúčastniť každý. Pri tejto príležitosti slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik upozornil na rezervy v zapájaní sa slovenských subjektov do vzdelávacích programov EÚ.

Politika EÚ zameraná na mládež je pomerne mladá, má len 20 rokov. Sú to práve mladí ľudia vo veku od 18 do 30 rokov, ktorí sú najväčšími euronadšencami. Najviac dôverujú EÚ, dokonca ešte viac ako národným vládam alebo Organizácii spojených národov.

Európska komisia 22. septembra sputila online konzultácie zamerané na mladých ľudí. Ich cieľom je zistiť, akým smerom by sa európska politika mládeže mala uberať v nachádzajúcich rokoch a aké návrhy by mali byť predložené členským krajinám. Do konzultácii sa až do 25. novembra 2008 môžu zapojiť ako jednotlivci, tak aj organizácie zaoberajúce sa mládežou.

Ako povedala na tlačovej konferecnii, ktorú v priestoroch Európskeho informačného centra (EIC) zorganizoval slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik, Katarína Ondrejková, v roku 2004 “mnoho ľudí hovorilo, že pôjdu voliť v európskych voľbách, aby sa ich deti mali lepšie.” A kedže to bude hlavne dnešná mládež, ktorá bude žiť v EÚ, mala by sa zaujímať, kam sa jej politika bude uberať.

Mikolášik ponúka mladým ľudom aj kapacity svojej poslaneckej kancelárie na konzultácie ohľadne vzdelávacích programov EÚ – Comenius, Erasmus, Leonardo da Vinci Grundtvig. Kancelária je podľa slov Miroslava Mikolášika ochotná komunikovať usmernenia „ako ísť na projekty, ako ich vyhľadávať a ako byť úpešný“.

Pre školy a zariadenia výučby od predškolského až po vyššie stredoškolské vzdelanie je k dispozícii program Comenius. Najmä po roku 2004 nastal na Slovensku nárast podaných projektov a stúpa každým rokom. Rezervy ale majú školy z trnavského a trenčianskeho kraja, ktoré vykazujú najnižší počet podaných projektov.

Do programu Comenius je zapojená napríklad aj Združená hotelová akadémia Mikovíniho 1 v Bratislave. Ako uviedla Kornélia Lohyňová zo ZHA, škola sa pokúšala o medzinárodné partnerstá a výmenné pobyty študentov dlhšie aj bez finančnej podpory, bolo to ale náročné. V rámci programu Comenius sa im podarilo vytvoriť partnerstvá s niekoľkými školami v niekoľkých krajinách. V rámci projektu pripravujú 5 multikultúrnych stretnutí, 24 výmen a prezentačný program. Hlavnou témou je “Uchovajme spomienky”. Študenti zbierajú tradičné recepty, piesne, atď. a pripravujú sa na vystúpenie približujúce kultúru a tradície. “Pre študentov je to motivujúce a tešia sa na to”, zhodnotila Lohyňová.

Problémom ale je, že sa do programu málo zapájajú špeciálne školy, len 3 % z celkového poštu projektov podávali takéto školské zariadenia. Miroslav Mikolášik, vychádzajúc z vlastného prieskumu, tvrdí, že je to dané slabou jazykovou vybavenosťou učiteľov, čo limituje medzinárodnú spoluprácu.

Najznámejší je vysokoškolský program mobility študentov zvaný Erasmus, do ktorého sa zapojilo do minulého roku už 6000 slovenských študentov, proporčne ich bolo najviac z umeleckých škôl. V neprospech Slovenska a slovenských vysokých škôl hovorí podľa europoslanca pomer vyslaných a prijatých študentov. Univezita Komenského v Bratislave vyslala v školskom roku 2004/2005 230 študentov, naopak prijala len 38. Ekonomická univerzita v Bratislave vyslala 133 a prijala 49 študentov. Na ostatných univerzitách je to podobné.

„Myslím si, že je to veľká škoda, pretože aj takýmto spôsobom by sa mohli slovenské vysoké školy, ale aj Slovensko ako také efektívne propagovať“, povedal Miroslav Mikolášik. Priznáva však, že dôvodom nelichotivého pomeru je aj nedostatočná ponuka množstva predmetov v cudzom vyučovacom jazyku, slabá vybavenosť slovenských vysokých škôl a nízka kvalita ubytovacích a stravovacích služieb. V neposlednom rade je problémom aj nedostatočná propagácia štúdia u nás.

Menej známy je program Grundtvig, ktorý sa venuje vzdelávaniu dospelých, zapájať sa do neho môžu inštitúcie a organizácie, ktoré takéto vzdelávanie podporujú alebo sami poskytujú. Ako konštatoval Mikolášik geografické rozloženie podaných projekov skôr odráža kvalifikovanosť podávateľov než potreby vzdelávania v regiónoch Slovenska.

Cez program Leonardo da Vinci môžu stredoškolskí aj vysokoškolskí študenti získať odobornú prípravu v oblasti korešpodujúcej s ich predmetom štúdia. Medzi stredoškolákmi najviac dominovalo hoteliérstvo a gastronómia. Najvačší nedotatok, aký odhalilo vyhodnotenie stáží sa ukázala byť nedostatočná jazyková príprava účastníkov. Opät vyskočil aj malý pomer účastníkov, ktorí sú znevýhodnení na trhu práce.

Európska únia okrem stálych programov priamo organizuje mnohé súťaže zamerané na mladých ľudí. Riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Róbert Hajšel spomenul napríklad súťaž Euroscola, v ktorej súťažia školy a organizujú diskusie s poslancami EP alebo iné podujatia, ktoré sa venujú problematike Európskej únie. Ďaľšou vlajkovou ľoďou projektov EÚ pre školy je Európska jar.

REKLAMA

REKLAMA