Slovensko v novom EP bez vysokých funkcií

Nové členské krajiny ťahali pri rozdeľovaní kresiel v Európskom parlamente za kratší koniec. Slovensko skončilo pri prerozdeľovaní postov vo výboroch a predsedníctve medzi štyrmi krajinami, ktoré nemajú žiadny.

Slovensko spolu s Estónskom, Lotyšskom a Slovinskom neobsadilo v siedmom legislatívnom období Európskeho parlamentu (2009-2014) žiadny z postov predsedu či podpredsedu 22 stálych výborov (každý výbor má 1 predsedu a 4 podpredsedov). Štvorici krajín sa neušlo sa ani žiadne miesto v predsedníctve EP (14 podpredsedov) a medzi piatimi kvestormi.

Rokovania o tom, ktorý poslanec dostane akú funkciu tradične prebiehali za zatvorenými dverami a sú výsledkom komplexnej štruktúry hierarchií. Výsledok by mal odrážať relatívny balans.

Kritériom je napríklad pomer malých vs. veľkých krajín, váha politických skupín, postavenie a profil konkrétneho poslanca a rodová rovnosť. Žiadna presná matematické formulka. Podľa D´Hondtovej metódy sa však počíta to, ktorá frakcia dostane koľko postov predsedov výborov.

Odhliadnuc od faktu, že sa Východoeurópan stal predsedom Európskeho parlamentu, pochádza len jeden predseda výboru z „novej členskej krajiny“. Je ňou Danuta Hübner, bývalá poľská komisárka pre regionálny rozvoj, ktorá bude šéfovať rovnomennému výboru EP.  

Bulharský europoslanec Ivajlo Kalfin pre EurActiv povedal, že mnohí poslanci najmä z menších členských štátov „novej“ Európy cítia frustráciu z malého zastúpenia na dôležitých parlamentných postoch.

Kalfin, ktorý je bývalým podpredsedom bulharskej vlády a bývalým ministrom zahraničných vecí, si ale myslí, že dôvod tejto situácie je čiastočne technický a spočíva v spomínanej D´Hondtovej metóde na základe, ktorej dostanú najvyššie pozície najväčšie krajiny.

To ale nevysvetľuje všetko. „Ak prichádzate z malej krajiny po prvýkrát do Európskeho parlamentu, kde takmer nikto nepozná vás a vašu kvalifikáciu, vaše šance podstatne klesajú“.

S týmto tvrdením sa stotožňuje aj riaditeľka bruselskej konzultačnej spoločnosti Hill & Knowlton Elaine Cruikshanks. Osobnosť europoslanca je podľa nej to, „čo sa znovu a znovu počíta“. Keďže je Európsky parlament konsenzuálna inštitúcia, ľudia musia byť schopní pracovať napriek politickými skupinami.

Podobne to vidí aj výkonný riaditeľ ďalšej bruselskej konzultačnej spoločnosti Grayling Russell Patten.  „Ak sa pozriete na posledných päť rokov, ak máme byť úprimní, mnohí europoslanci z nových členských krajín boli sklamaním v tom, ako sa ujali niektorých správ. Mnohým trvalo niekoľko rokov, kým si zvykli ako Parlament funguje“.

„Niektorí noví členovia stále trpia tým, že sa neukázali ako jednotlivci. Keď sa pozriete na predsedov nových výborov majú za sebou neuveriteľné výsledky, ktoré mnohí europoslanci z nových krajín nemajú“.

  • Francúzi oslabili

Z porovnania s minulým volebným obdobím vyplýva, že najviac predsedníckych kresiel výborov stratilo Francúzsko, naopak Nemecko a Veľká Británia dopadli pomerne dobre.

Dôvodom môže byť podľa ľudí znalých pomerov úvaha o tom, „ako veľmi sú vlastne francúzski europoslanci angažovaní“. Za posledných 10 alebo 15 rokov neboli podľa bruselských insiderov francúzski europoslanci tak aktívni v kľúčových diskusiách ako europoslanci z iných veľkých krajín.

Rozdeľovanie funkcií ale ešte v EP nekončí. Dôležité bude vidieť, kto budú koordinátori politických skupín v jednotlivých výboroch a spravodajcovia skupín k jednotlivým témam.

  • Slovenskí europoslanci v politických funkciách

V minulom volebnom období malo Slovensko zastúpenie v predsedníctve výboru v Anne Záborskej, ktorá šéfovala výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Keďže ale slovenské strany združené v Európskej ľudovej strane (SDKÚ-DS, KDH, SMK) v eurovoľbách oslabili, nemáme už nárok na predsedníčku stoličku. V súčasnom volebnom období povedenie Záborská slovenskú delegáciu pri skupine EPP.

Monika Flašíková-Beňová zo Smeru obsadila jedno z deviatich podpredsedníckych kresiel skupiny socialistov s demokratov (PASD) pre oblasť "Európa a občania", kam spadajú občianske slobody, menšinové otázky a ústavné veci. Europoslanec Vladimír Maňka sa stal zástupcom strany Smer v predsedníctve Strany európskych socialistov (PES).

Agentúra SITA informovala, že Eduard Kukan by mal viesť medziparlamentnú delegáciu EP pre západný Balkán. Podľa informácií EurActiv.sk vyslovili niektorí poslanci voči tomu výhradu, keďže Slovensko na rozdiel od väčšiny členských krajín EÚ neuznalo nezávislosť Kosova. Zloženie medziparlamentných delegácií pre toto volebné obdobie ešte nebolo zverejnené.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA