Slovensko vie viac, voliť nechodí

Výsledky prieskumu verejnej mienky ukazujú nadpriemernú informovanosť Slovákov o EÚ a Európskom parlamente.

Slováci napríklad nad priemer EÚ vedia, kedy sa budú konať voľby do Európskeho parlamentu. Správny dátum máj 2014 uviedlo 38 % opýtaných oproti priemeru EÚ na úrovni 34 %. Ešte výraznejšie sú rozdiely pri otázke, či zaregistrovali v médiách zmienku o EP, kde je slovenská hodnota 56 k 47 % (EÚ).

Na Slovensku tiež dlhodobo prevláda o tejto inštitúcii pozitívny (38 %), resp. neutrálny obraz (42 %). Z dôležitú inštitúciu ho považuje až 87 % opýtaných.

Keď však prídeme k otázke či sa zaujímajú o európskej záležitosti, odpoveď, že skôr zaujíma alebo zaujíma zvolilo len 40  % Slovákov. Priemer 27-čky je pritom 51 %.

Najviac Slovensko z európskeho priemeru vybočuje pri otázke, kedy od respondentov žiadali, aby spontánne vymenovali tri európske inštitúcie. Na Slovensku Parlament spomenulo 79 % (priemer EÚ 53 %). Na druhej priečke najčastejšie spomínaných európskych inštitúcií sa ocitla Európska centrálna banka.

Pokiaľ ide o informačný dopyt, Slováci by chceli byť najviac informovaní o tom, čo EÚ robí  boji s krízou, čo robí pre posilňovanie práv európskych občanov a v boji proti daňovým podvodom a únikom, či pre tvorbu nových pracovných miest. 

Z politík považujú Slováci za najdôležitejšiu boj s chudobou a vylúčením (45 %) a zosúlaďovanie hospodárskych politík (41 %). Nadpriemerne je pre nás dôležitá poľnohospodárska politika a presadzovanie európskeho sociálneho modelu.  Z hodnôt zase vytŕča ochrana ľudských práv.

Pozície

Europoslanec Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS) hovorí, že údaje z tohto prieskumu umožnia presnejšie nastaviť kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu. Povzbudivé podľa neho je, že Slovensko výrazne nezaostáva za výsledkami v EÚ. Informovanosť je podľa neho dobrá, otázne je ako to využiť, aby ľudia prišli voliť.

Nechuť ísť voliť treba spájať s konkrétnou činnosťou, ktorú Európsky parlament robí, a ktorú EÚ vykonáva, myslí si Kukan. Tá je niekedy príliš byrokratická. "Komisári by sa mali hodnotiť podľa toho, koľko direktív zrušili, nie podľa toho, koľko nových prijali, lebo ľudia sú už unavení. Treba postupovať zodpovednejšie".

Europoslanec Boris Zala (S&D, SMER-SD) považuje za pozitívne, že prieskum neukazuje, že by sa za krízové roky niečo dramatické vo vnímaní zmenilo. Snáď len, že koncept podpory rovnosti medzi mužmi a ženami v miere podpory medzi ľuďmi predbehol koncept solidarity medzi členskými štátmi, čo prisudzuje ostrej diskusii o Grécku.

Aj kritizované regulácie, napríklad "zakryvenia uhoriek" sa podľa neho dá komunikovať ako pozitívum v oblasti ochrany spotrebiteľa. Pretože ak uhorka nedosahuje určité parametre, znamená to, že pestovateľ použil zdraviu nebezpečné pesticídy. 

Zala neverí v špeciálne mobilizačné predvolebné kampane. „Nenadávajme ani na médiá: Ak ľudia nie sú pripravené sledovať tieto programy, médiá neurobia zázraky.“ Mobilizácia voliča nastáva, keď je vydráždený a má pocit, že má alternatívu. Aj takéto boje sa podľa neho dajú nájsť v Európskom parlamente.

„Ak nenastane mobilizácia cez všeobecný pro-európsky moment pod vplyvom krízy, tak to, či v EP prijeme ten alebo onen konkrétny zákon do volieb nikoho nemobilizuje“.

Europoslanec Sergej Kozlík (ALDE, ĽS-HZDS) si myslí, že občania sa necítia bezprostredne ohrození politikou Európskeho parlamentu. Je tu pokoj a to má potom aj prejav na účasť. V slovenských médiách cíti pozitívny posun, dúfa, že by sa to mohlo prejaviť aspoň do 20 % účasti.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA