Socialisti: EP je málo kritický voči Saakašvilimu

Socialisti chceli mať v parlamentnom uznesení zmienku o „prvotnom nevhodnom správaní“ Gruzínska.

Spornou bola aj zmienka o tom, kto stál na začiatku vojenského konfiktu, v uznesení Európskeho parlamentu.

Po námietkach zo strany niektorých europoslancov sa do uznesenia dostala namiesto vety:

„8. augusta 2008 sa ozbrojené sily Gruzínskej republiky stretli v Cchinvali, hlavnom meste odtrhnutého gruzínskeho regiónu Južného Osetska, s ruskými ozbrojenými silami, ktoré 11. augusta rozšírili svoju ofenzívu na samotné Gruzínsko,

nasledovná formulácia: „gruzínska armáda v noci zo 7. na 8. augusta 2008 začala prekvapivý delostrelecký útok na Cchinvali, po ktorom nasledovala pozemná operácia, na ktorej sa zúčastnili tanky, ako aj vojaci s cieľom obnoviť kontrolu nad Južným Osetskom.“ Ďalej text pokračuje:Rusko, v dôsledku dlhodobej vojenskej prípravy, okamžite zareagovalo rozsiahlym protiútokom.“

Martin Schulz, šéf eurosocialistov v EP vyhlásil že jeho skupina by dala prednosť tomu, keby bola v uznesení aj zmienka o „prvotnom nevhodnom správaní“ Gruzínska na začiatku konfliktu.

Podľa parlamentného spravodajcu Elmara Broka (EPP-ED) sa “konflikt začal, keď začalo Rusko vydávať pasy obyvateľom Južného Osetska a keď ruské vojská začali strieľať na dediny”. Vyhlásenia Schulza sú skôr odkazom pre jeho vlastnú skupinu, než pre kohokoľvek iného, povedal Brok.

Miroslav Mikolášik (EPP-ED) v pléne EP povedal, že “s Ruskom treba po 1.) zastaviť dohodu o liberalizácii víz, 2.) nahradiť ruské tzv. mierotvorné jednotky medzinárodnými a po 3.) nepokračovať v rozhovoroch s Ruskom o partnerstve a spolupráci.“

Rusko podľa Mikolášika môže svoj “endemický sklon k hegemonickému ovládaniu silou”, podľa rovnakého scenára uplatniť v Moldavsku, v Pobaltí a najmä na Ukrajine. “Scenár, kedy rusky hovoriaca časť Ukrajiny vytvorí najprv autonómiu, neskôr jednostranne vyhlási rozhodnutie o samostatnosti , ktoré prídu garantovať ruské tanky ( a vydajú ruské pasy ukrajinským občanom tak ako v Osetsku) znamená že bude ozbrojený konflikt s Ukrajinou, na východnej hranici EÚ, na hranici so Slovenskom!”

Uznesenie prešlo v Parlamente 549 hlasmi za, 68 proti a 61 poslancov sa zdržalo.

Podpredseda Strany európskych socialistov v EP Jan Marinus Wiersma pre EurActiv povedal, že jeho skupina chcela, aby Parlament hovoril o Gruzínsku jedným hlasom a preto v konečnom dôsledku socialisti hlasovali za uznesenie.

Vysvetli, že text vychádzal z dvoch hlavných predpokladov – podpory záverov summitu EÚ a odmietnutia uvalenia sankcií na Rusko.

Wiersma tiež doplnil, že socialistom išlo o to, “nesprostredkovať odkaz, že Európsky parlament sľubuje Gruzínsku členstvo v NATO.” Socialisti preto protestovali aj proti fromulácii v texte, že EP “pripomína, že NATO na svojom summite 3. apríla 2008 v Bukurešti súhlasilo, aby sa Gruzínsko stalo jeho členom”. Slovenský europoslanec z frakcie eurosocialistov Vladimír Maňka pre EurActiv.sk povedal, že “ponúkať členstvo Gruzínska v NATO neprislúcha ani USA, ani EÚ. Je to vecou samotného NATO. Gruzínsko sa najprv musí naučiť riešiť konflikty dialógom a demokraticky. Aby sa mohlo stať členom NATO, musí splniť podmienky členstva.”

Zo slovenských eurposlancov bola najkritickejšia na adresu Gruzínska Irena Belohorská (NI): “Nech je ale jasné, že príkaz prezidenta na vojenskú akciu na svojom území, proti svojim občanom je pre mňa neprijateľný precedens. Aj keď má na svojej strane silných spojencov. Ruská reakcia bol následok, ktory možno ukončí politickú pohodu.”

Predseda výboru EP pre zahraničné veci Jacek Saryusz-Wolski (EPP-ED) pre EurActiv povedal, že pre neho je dôležité, že uznesenie obsahuje zmienku o odsúdení vojenskej okupácie Gruzínska. Dôležitá je podľa neho aj výzva na implementovanie šesťbodovej dohody o prímerí a záväzok EÚ k vyslaniu misie EBOP do spornej oblasti a poskytnutie humanitárnej asistencie.

Vyslovil spokojnosť s tým, že uznesenie spomína švédsko-poľský návrh na posilnenie spolupráce s Gruzínskom, Ukrajinou a Moldavskom.

REKLAMA

REKLAMA