Stop financovaniu extrémizmu

Poslanci nechcú mať z europarlamentu platformu na financovanie a podporu extrémistických posolstiev. Uznesením žiadajú zastaviť financovanie strán, médií a zoskupení, ktoré šíreniu takýchto myšlienok nebránia.

Krátka správa

Parlament si uvedomuje, že existuje pomerne veľká možnosť, že sa po európskych voľbách v roku 2009 dostanú do Európskeho parlamentu aj extrémistické strany. Vychádza zo skúseností so skupinou Nezávislosť, tradícia a zvrchovanosť, ktorá ešte do nedávna združovala extrémistické strany v EP. Po tom, čo jej rady opustili rumunskí europoslanci, stratila potrebný počet členov, bola rozpustená a stratila nárok na príspevky z európskych peňazí.

Poslanci teraz vyzývajú politické skupiny, aby priljali opatrenia na zabránenie využívania EP ako platformy na financovanie a podporu protidemokratických posolstiev.

Agentúra EÚ pre základné práva by mala podľa europoslancov dostať jasnú právomoc na prešetrenie štruktúr extrémistických skupín.

Osobnosti verejného života by sa podľa poslancov mali vyhýbať vyhláseniam podnecujúcim k nenávisti. Vysoká viditeľnosť osôb verejného života by sa mala v takýchto prípadoch považovať dokonca za priťažujúcu okolnosť, myslí si Parlament.

V texte uznesenia europoslanci žiadajú členské štáty Únie, aby súdnym rozhodnutím zastavili verejné financovanie politických strán, ktoré “neodsudzujú násilie a terorizmus a nerešpektujú ľudské práva stanovené v Charte základných práv a v Európskom dohovore o ľudských právach”. Od Komisie požadujú, aby zabezpečila, že žiadne finančné prostriedky EÚ nebudú k dispozícii médiám, “ktoré sú používané ako platforma na šírenie rasistických, xenofóbnych a homofóbnych myšlienok”. 

Slovenská europoslankyňa Irena Belohorská (NI) pripomenula symboliku tejto diskusie v súvislosti s deklaráciou Charty základných ľudských práv, ktorú podpísali predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Rady práve v deň uskutočnenia rozpravy o extrémizme.

Nárast extrémizmu je podľa europoslankyne badateľný najmä u mladších vekových skupinách v rámci celej Európy, čo podľa jej slov poukazuje aj na zlyhávanie politikov. “Mnohí politici hľadajú z nedostatku pozitívnych a profesionálnych tém svoj politický “background” a kapitál práve provokáciou veľakrát neskúsenej a málo informovanej verejnosti. Je preto vecou a povinnosťou nás všetkých prijať prísnejšiu legislatívu a rázne opatrenia, pokiaľ je ešte čas”.

História Európy ukázala až do akých podôb môže extrémizmus, militantný nacionalizmus a ideologický radikalizmus prerásť, uviedla ďalej Belohorská. “Je našou povinnosťou, aby sme v rámci európskeho priestoru dôsledne monitorovali a rázne zakročili voči aktivitám, ktoré tieto skupiny prípadne jednotlivci vyvolávajú.”

Ako sa píše v texte uznesenia poslanci ním reagujú na „oživovanie extrémistických hnutí, polovojenských skupín a strán v Európe, ktoré svoju ideológiu, politický prejav, a správanie zakladajú na diskriminácii, rasizme, netolerancii, nabádaní k náboženskej neznášanlivosti, xenofóbii, antisemitizme, protirómskom prístupe, homofóbii, mizogýnii a ultranacionalizme.“

Kristian Vigenin, podpredseda skupiny európskych socialistov, označil prijatie uznesenia za jasný odkaz Európskeho parlamentu, odsudzujúci extrémizmus.

“Sme veľmi znepokojení faktom, že rasizmus a xenofóbia získava v Európe živnú pôdu, a že krajná pravica útočí na základné práva a demokratické princípy, ktoré sú podstatou Európskej únie.”

REKLAMA

REKLAMA