Únia sa po Kube postupne otvára aj Bielorusku

Európsky parlament opdporučil uvoľnenie niektorých sankcií voči Lukašenkovmu režimu. Rada ministrov zahraničných vecí bude rozhodovať o začatí politického dialógu s Minskom budúci týždeň.

Únia by mala podľa poslancov Európskeho parlamentu zvážiť “selektívnu revíziu” a možné zrušenie existujúcich reštriktívnych opatrení voči radovým občanov, s cieľom “podpory rozvoja slobodnej spoločnosti”. Žiadajú tiež zjednodušenie vydávania víz pre bežných občanov Bieloruska.

Hoci zákaz cestovať do Únie by mal zostať v platnosti voči tým, ktorí sa priamo podieľajú na porušovaní ľudských práv, poslanci navrhujú, aby sa zvážilo prípadné čiastočné pozastavenia postihu pre “ostatných oficiálnych predstaviteľov na šesť mesiacov pod podmienkou, že v tomto období sa reštriktívny zákon o masmédiách”, ktorý bol prijatý v júni a zmení ho ešte pred tým, než sa začne uplatňovať.

V súčasnoti sa zákaz vydávanie cestovných víz do Únie týka 35 bieloruských lídrov, vrátane prezidenta Alexandra Lukašenka. Ten v poslednom čase signalizuje záujem o zlepšenie vzťahov so Západom. Vzťahy s Moskvou sú v súčasnoti pre Lukašenka komplikované, najmä kvôli sporom o ceny energií. Rusko však pre Minsk predstavuje dôležitého ekonomického a politického spojenca. O každých voľbách, ktoré Západ odsúdi ako neregulérne a nedemokratické, Rusko vyhlási, že v nich nevidí žiadny problém.

To bol aj prípad posledných parlamentných volieb v Bielorusku, ktoré sa konali 28. septembra. Do parlamentu sa nedostal žiadny opozičný kandidát.

Ministri zahraničných vecí členských štátov sa budúci týždeň v pondelok stretnú v Luxemburgu. Na programe je aj otázka začatia politického dialógu s Bieloruskom. Na rokovaniach sa zúčastní aj bieloruský minister zahraničných vecí.

Bielorusko je podľa Lukašenka pripravené spolupracovať s Európskou úniou v rôznych oblastiach, pod podmienkou, že bude Európa rešpektovať záujmy a tradície Bieloruska.

“Sme pripravení na akékoľvek vzťahy s Európskou úniou. Žiadame len jednu vec – rešpekt našej suverenity, nezávislosti a tradícií. Nežiadajete od nás, to, čo dnes nemôžeme dať”, povedal podľa agentúry Interfax Lukašenko Alexandrovi Stubbovi, fínskemu ministrovi zahraničných vecí, ktorý je úradujúcicm predsedom OBSE.

Podľa slovenského europoslanca Árpada Duku-Zólyomiho Lukašenko v záujme nadviazania dialógu s Úniou neurobil “nič mimoriadneho”. “Po gruzínskej vojne prepustil troch politických väzňov, čím splnil len jedinú podmienku Európskej únie k začatiu dialógu”, konštatuje Duka-Zólyomi.

Podľa Duku-Zólyomiho je samozrejmé, že po gruzínskej vojne Západ využije každý krôčik, čím môže kompenzovať vzrastajúci vplyv Moskvy v post-sovietskom regióne. “Brusel musí začať dialóg podľa dopredu určeného benchmark-systému. Inak Európska únia tým dialógom môže len prehrať – Lukašenko by to mohol využiť na zabetónovanie svojej moci a na držanie Moskvy na uzde, ale nie na postupnú politickú liberalizáciu. Pritom Európska únia môže stratiť svoju najväčšiu zbraň na Východe – svoj imidž. Musíme sa rozhodnúť, či sa nám to oplatí.”

Podobný názor má aj Zita Pleštinská: “Lukašenko sa nám drobným vylepšením volebného procesu snaží ukázať, že EÚ už nemá dôvod, aby Bielorusko naďalej ostalo v izolácii. Dobré vzťahy s Minskom by síce pomohli obom stranám, Únia však musí žiadať viac ako len kozmetické úpravy pri zlepšení demokracie. Únia musí žiadať slobodu médií v Bielorusku a zapojenie všetkých demokratických síl do procesu riadenia Bieloruska”.

Európska únia nedávno zrušila politické sankcie voči Havane. Podľa mimovládnych organizácii prišiel tento krok bez výraznejšieho predchádzajúceho zlepšenia politickej situácie na Kube.

REKLAMA

REKLAMA