Uznesenie NR SR o Benešových dekrétoch: ohlasy v EP

Uznesenie Národnej rady SR o Benešových dekrétoch vyvolalo na začiatku plenárnej schôdze Európskeho parlamentu v Štrasburgu búrlivú debatu.

Pozadie

Národná rada Slovenskej republiky vo štvrtok schválila uznesenie, ktoré hovorí o nespochybniteľnosti, nedotknuteľnosti a nemennosti Benešových dekrétov ako aj majetovo-právnych vzťahov, ktoré vznikli povojnovými rozhodnutiami orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady. Reakcia EP nenechala na seba dlho čakať.

Otázky

Ostré reakcie vyvolala deklarácia aj na domácej politickej scéne. Hoci sa parlament stotožnil s pozmeňujúcim návrhom predsedu SMK Pála Csákyho, na základe ktorého sa v texte uvádza, že NR SR odsudzuje princíp kolektívnej viny, predseda SMK zaslal predsedovi Výboru pre občianske slobody (LIBE) EP Jeanovi-Marie Cavadovi list, v ktorom ho upozorňuje na „alarmujúci vývoj na Slovensku“, čo následne ostro kritizovali koaliční aj opoziční politici.

List predsedovi Výboru LIBE zaslali ešte pred prijatím uznesenia aj piati poslanci EP. V ňom sa uvádza, že “vyhlásenie nedotknuteľnosti Benešových dekrétov by v dnešných časoch mohlo znamenať posvätenie legislatívneho návrhu na čisto etnickom a hromadnom základe a jeho zavedenie do noriem Európskej únie, ktorej sú legislatívne návrhy takéhoto typu cudzie.” List podpísali dve maďarské europoslankyne Kinga Gál a Magda Kósáné Kovács, nemeckí europoslanci Ewa Klamt a Manfred Weber a slovenská europoslankyňa Edit Bauer.

Včera sa v Štarsburgu začala plenárna schôdza EP, ktorá je tradične zahájená jednominútovými vystúpeniami poslancov. Europoslanci dosatnú priestor na to, aby upriamili pozornosť parlmentu na otázku politického významu.

Túto môžnosť využli najmä maďarskí a nemeckí eurposlanci, ktorí podrobili kritike spomínanú deklaráciu NR SR.

Pozície

K tejto téme vystúpil s rozhorčením nemecký poslanec Markus Ferber (EPP-ED/EĽS-ED), ktorý svoj negatívny postoj k deklarácii NR SR opísal aj v liste adresovanom predsedovi EP Hansovi-Gertovi Pötteringovi. Uznesenie Národnej rady podľa jeho slov “v sebe nemá ducha zmierenia a pochopenia” a maďarskú, ako aj nemeckú menšinu “označuje za nepriateľov”.  Preto musí podľa jeho slov Európsky parlament “vyslať jasný signál, že to nie je ten princíp, ktorý má v Európe vládnuť”, a dať najavo, že je potrebné pracovať na spoločnom európskom dome a budovať spoločnú európsku budúcnosť.

Nasledoval príspevok predsedu Skupiny európskych socialistov Martina Schulza (PES), ktorý v ňom uviedol, že úlohou EP nemá byť kontroverznými debatami ďalej rozdúchavať nepokoje, ale naopak, hovoriť o spolupráci a upokojovať vyostrené situácie. “Som presvedčený, že by sme nemali brať do úvahy tento text, ani uvedenú formuláciu v tomto texte”, uviedol na margo uznesenia. Po jeho príspevku sa medzi ním a jeho predrečníkom strhla slovná prestrelka, ktorú upokojoval predseda EP.

Maďarský europoslanec István Szent-Iványi (ALDE) uviedol, že Benešove dekréty sú založené na princípe kolektívnej viny a spôsobili, že tisíce Maďarov a Nemcov bolo vyvlastnených a vysídlených proti svojej vôli. „Prišli o slobodu. Bola to skutočná hanba a je to zahanbujúce”, uviedol a dodal, že Slovensko ako členská krajina EÚ, to opätovne potvrdilo, šesťdesiat rokov po tom, ako sa to stalo. „Slovensko je pritom krajinou, kde sa Hlinka označuje za otca národa v zákone”, uviedol a dodal, že každý demokrat má povinnosť odsúdiť všetky snahy, ktoré opätovne oživujú ducha 2. svetovej vojny.

V reakcii na túto tému europoslanec Vladimír Maňka (PES) spomenul, že v roku 2002 vystúpil v zahraničnom výbore EP s kritikou Benešových dekrétov bývalý maďarský premiér Viktor Orbán s tým, že nie sú v súlade s právom Európskej únie, na čo sa následne touto témou zaoberala Európska komisia. „Európska komisia po analýze problému konštatovala, že považuje otázku dekrétov prezidenta Beneša za vyriešenú a uzavretú”, zdôraznil.

Ako ďalej informoval, na základe neustálych snáh o otváranie týchto dekrétov schválila NR SR minulý týždeň uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov. “Uznesenie, ktoré odsudzuje princíp kolektívnej viny, podporili poslanci koaličných aj opozičných strán”, zdôraznil.

Ako ďalej uviedol, história sa nedá zvrátiť, ani zmeniť. “Skutočnosti, ktoré sa stali za výnimočných okolností treba vnímať v kontexte doby v ktorej sa stali. Spochybňovanie a revízia povojnového usporiadania Európy nie je to, čo od nás väčšina pokrokovo a pozitívne zmýšľajúcich Európanov čaká. Našim spoločným cieľom je mier, spolupráca a riešenie problémov ľudí, ktorí tu dnes žijú”, dodal na záver.

Slovenská europoslankyňa Irena Belohorská (NA) reagovala vyhlásením, v ktorom upriamila pozornosť poslancov na nedávne založenie tzv. Maďarskej gardy.

“Prvého verejného pôsobenia Gardy sa zúčastnila aj poslankyňa maďarského parlamentu za stranu Fidesz. Vznik tohto spolku preto vyvoláva znepokojenie a obavy v okolitých štátoch, predovšetkým na Slovensku, v Rumunsku a Srbsku”, informovala a dodala, že slovenský parlament prijal vyhlásenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov upravujúcich povojnové usporiadanie v strednej Európe práve vzhľadom na spomínanú radikalizáciu postojov niektorých maďarských politických kruhov.

Ako posledný hovoril k tejto téme maďarský europoslanec Csaba Tabajdi (PES), ktorý uviedol, že „nové národy by sa mali učiť od tých starých a brať si príklad napríklad zo zmierenia Francúzov s Nemcami, či Talianov s Rakúšanmi. „Národný nacionalizmus nie je správnou odpoveďou. Musíme ho odsúdiť a vyrovnať sa s ním tak, ako sa Nemci vyrovnali s ich minulosťou“, povedal a zdôraznil, že ideológia kolektívnej viny viedla ku genocídam. Historické zmierenie medzi Maďarskom a Slovenskom je podľa neho preto jediným správnym riešením, voči ktorému neexistujú žiadne alternatívy.

Europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová (PES) požiadala o stretnutie s predsedom Európskeho parlamentu Hansom-Gertom Pötteringom o uznesení slovenského parlamentu k Benešovým dekrétom v snahe predísť eskalovaniu tejto témy.

REKLAMA

REKLAMA