V zlepšení zdravia matiek svet príliš nepokročil

V 5. Miléniovom cieli OSN - znížiť celosvetovo úmrtnosť matiek - sa zatiaľ dosiahol najmenší pokrok. Európsky parlament vyzýva na prijatie opatrení, poslancov však rozdelila zmienka o potratoch.

Žena v Malawi, Etiópii alebo v Nepále má 200-násobne väčšiu šancu, že zomrie v dôsledku tehotenstva alebo pôrodu, ako napríklad žena vo Veľkej Británii. Jedným z Miléniových rozvojových cieľov Organizácie spojených národov je preto znížiť úmrtnosť matiek o tri štrvrtiny do roku 2015 v porovnaní s rokom 1990. Práve v tomto bode sa zaznamenal najmenší pokrok.

Najnovšia štúdia Svetovej zdravotníckej oreganizácie (WHO), ktorá skúmala dopady socio-ekonomických faktorov na zdravie svetovej populácia prišla k záveru, že šanca, že žena zomrie pri pôrode dieťaťa alebo počas tehotenstva je vo Švédsku 1 ku 17 400, v Afganistane 1 k 8.

Dosiahnutie Miléniových cieľov je “primárnym cieľom rozvojovej politiky EÚ”. Špeciálne cieľu 5. zlepšeniu zdravia matiek sa venovala rozprava v Európskom parlamente. Do uznesenia EP k tejto téme sa dostali aj pozmenňujúce návrhy skupín ALDE (liberáli) a GUE/NGL (nordická zelená ľavica), ktoré vyjadrujú súhlas s bezpečnými a legálnymi potratmi. Poslankyňa EP Zita Pleštinská (EPP-ED) preto podľa vlastných slov hlasovala proti, pretože tieto formulácie “opäť vnucujú Európskemu parlamentu rozhodovať o záležitostiach, ktoré sú výsostne v právomoci členských krajín”.

“V každom členskom štáte EÚ je rozdielny pohľad na umelé prerušenie tehotenstva, preto sa k tejto  problematike prijímajú rozhodnutia v súlade s princípom subsidiarity. Aj na interrupciách stroskotalo referendum o Lisabonskej zmluve v katolíckom Írsku, interrupcie sú zakázané v Poľsku., iný pohľad je na interrupcie  aj na Slovensku. Z tohto dôvodu som hlasovala proti tomuto návrhu uznesenia.”

Podľa slovenskej europoslankyne Ireny Belohorskej (NI) sa nielen v rozvojových krajinách, ale aj v Európe ženám nedostáva základnej ochrany. Tvrdí to s odvolaním sa na  pôsobenie v Rade Európy, kde bola spravodajkyňou správy týkajúcej sa zdravia matiek. “Existuje mnoho konvencií a deklarácií OSN a ILO v súvislosti s ochranou práv žien a ich zdravia, ktoré nie sú dodržiavané či dokonca ratifikované.”

Čo sa týka základnej zdravotnej starostlivosti v tretích krajinách celý zdravotnícky systém je podľa Belohorskej naďalej veľmi slabý. “Je potrebná podpora tzv. zmiešaných investícii, kde sa na jednej strane podporuje všeobecné zdravotníctvo, starostlivosť o matku a dieťa, ale na druhej strane prísna kontrola financií, aby sa dostali k tým, ktorí ich naozaj potrebujú. Namiesto veľkých cieľov navrhujem obozretnosť, lebo chudobné krajiny sa odlišujú inštitúciami, kultúrou a tradíciami.”

“Ak majú európske financie slúžiť ako pomoc, musia byť ciele jasné a zrozumiteľné, sústredené na malý počet cieľov tam, kde sú naozaj potrebné. Len tak sa dá, aj za málo peňazí, urobiť celkom dobrá muzika”, myslí si Irena Belohorská.

Zita Pleštinská súhlasí s bodom uznesenia, že zdravie matiek je oblasťou, v ktorej sa zaznamenal najmenší pokrok spomedzi všetkých rozvojových cieľov tisícročia. “Keďže je najmenej pravdepodobné, že sa dosiahne pokrok v tejto oblasti do roku 2015, najmä v subsaharskej Afrike a v južnej Ázii, súhlasím , že  musíme prijať opatrenia.”

REKLAMA

REKLAMA