Vyhlásenie Charty základných práv: potlesk aj krik

Európsky parlament sa včera, 12. decembra, stal dejiskom slávnostného vyhlásenia Charty základných práv. Oficiálnu udalosť poznačili protesty niektorých euroskeptických poslancov.

Podpis Charty základných práv
Foto: Európsky parlament

Pozadie

“Tento významný dokument vyhlasujeme 50 rokov po tom, čo zakladajúci otcovia Únie vyzdvihli Európu z ruín vojny. Pre Európanov je to šťastný deň”, okomentoval predseda EP Hans-Gert Pöttering slávnostný okamih. Charta základných práv podľa jeho slov dokazuje, že Európania sa poučili z histórie a že chcú zdieľať spoločné hodnoty založené na slobode a rešpektovaní ľudských práv.

V Štrasburgu sa slávnostného vyhlásenia okrem predsedu EP Hansa-Gerta Pötteringa zúčastnil aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a úradujúci predseda Európskej rady, portugalský premiér José Sócrates.

Charta základných práv sa stane záväznou spolu s Lisabonskou zmluvou, ktorá bude podpísaná zajtra na pravé poludnie.

Vyhlasovanie Charty sprevádzal búrlivý potlesk väčšiny europoslancov. Skupina približne 20 euroskeptických poslancov sediacich v zadných laviciach dávala svoj nesúhlas najavo krikom a transparentmi žiadajúcimi referendum o novej zmluve EÚ. Predsedovia politických skupín následne na takéto správanie reagovali.

“Toto zasadnutie je najvýznamnejším dňom v mojej politickej kariére”, uviedol predseda portugalskej vlády José Sócrates. 12. december sa podľa neho od tejto chvíle stane “základným dátumom v histórii Európskej únie”

Niekoľkým kričiacim euroskeptickým poslancom, ktorí počas celého príhovoru hlasno protestovali, odkázal, že hoci budú kričať akokoľvek hlasno, stále povie, že ide o historický európsky míľnik.

Ako posledný vystúpil predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, ktorý povedal: „Európa je teraz lepšie vybavená na to, aby mohla bojovať za slobodu, mier a demokraciu.”

Svoju súhlas s Chartou základných práv vyjadril Európsky parlament už aj 29. novembra, keď hlasoval za správu vyjadrujúcu podporu Charte. Zároveň vyzvali Poľsko a Veľkú Britániu, aby ustúpili od dojednaných výnimiek.

Na môžný právny problém v súvislosti s Chartou upozornila pri príležitosti spomínaného hlasovania slovenská europoslankyňa Irena Belohorská. Žiadala vyjasnenie možných “stretov záujmu” medzi Chartou základných práv ako dokumentu EÚ a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy, k dodržiavaniu ktorého sa hlási aj Európska únia. Podľa Belohorskej môže po nadobudnutí účinnosti Charty dôsť k “stretu záujmov” medzi Európskym súdnym dvorom v Luxemburgu a Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu.

Pozície 

Slovenský europoslanec Milan Gaľa (EPP-ED / EĽS-ED) pre Rádio Slovensko zhrnul prínosy Charty: “Zavádza rozsiahle práva a slobody pre občanov Európskej únie, napríklad právo na život, právo na nedotknuteľnosť ľudskej osobnosti, právo na ochranu osobných údajov, právo na uzavretie manželstva, právo na slobodnú voľbu povolania, právo na vlastníctvo, právo na azyl. Zavádza rovnosť medzi mužom a ženou, dáva rozsiahle práva deťom.”

Podľa predsedu skupiny ALDE Grahama Watsona, protestujúci poslanci priniesli do EP správanie “chuligánov z futbalových štadiónov” a sú “hanbou ich krajín”.

Predseda strany Európskych socialistov Martin Schulz prirovnal ich správanie k praktikám poslancov Ríšskeho snemu z obdobia Weimarskej republiky: “poslanci, ktorí vtedy tieto praktiky okrikovania používali, boli v strane Adolfa Hitlera”.

Predseda najsilnejšej politickej skupiny EP Jospeh Daul (EPP-ED) na margo hlasných protestov uviedol, že hoci má každý právo vyjadriť svoj názor, takéto pokrikovanie nemá v Európskom parlamente miesto.

Predseda skupiny GUE/NGL Francis Wurtz uviedol, že hoci jeho skupina tiež podporuje pre ratifikáciu Lisabonskej zmluvy referendá, plne odsudzuje nemiestne správanie spomínanej menšiny poslancov.

Podľa Daniela Cohna-Bendita (Greens/EFA) netreba situáciu dramatizovať, pretože “hoci bolo v pléne 50 kričiacich idiotov, bolo tam aj ďalších 700 racionálne zmýšľajúcich ľudí”. K ich vyhosteniu sa nepriklonil, pretože Parlament musí podľa jeho slov zvládnuť aj poriadok narúšajúcej menšiny.

Naopak, europoslanec Brian Crowley zo skupiny Únie za Európu národov vyslovil presvedčenie, že toto správanie prekročilo všetky prípustné hranice.

Jeden z protestujúcich poslancov, Jens-Peter Bonde (IND/DEM) uviedol, že pochádza “z krajiny s inými tradíciami” a všetko čo urobil, bolo to, že si obliekol tričko žiadajúce referendum. Sťažoval sa tiež na to, že neexistuje konsolidovaná verzia Reformnej zmluvy a na to, že si ju nikto neprečítal.

REKLAMA

REKLAMA