Vyslaní pracovníci: Smernica rozdeľuje štáty a stresuje dopravcov

Slovenskí dopravcovia by najradšej videli svoj sektor vyňatý zo smernice. Problémy sú podľa nich však aj v domácich pravidlách.

Debatu zo zainteresovanými stranami „Ktorou cestou k zbližovaniu platov v EÚ?“ zorganizovala kancelária poslanca Európskeho parlamentu Eduarda Kukana (Európska ľudová strana) v spolupráci s portálom EurActiv.sk.


Vysielaní pracovníci sú ľudia, ktorí sú dočasne vyslaní zamestnávateľom pracovať v inej krajine EÚ. Momentálne sa v EÚ debatuje o úprave, ktorá by im zabezpečila rovnakú – a nie len minimálnu – mieru odmeňovania ako je bežná v hostiteľskej krajine.

Poslanec Európskeho parlamentu Eduard Kukan (EĽS), ktorý novelu smernice o vyslaných pracovníkoch pripomienkuje ako člen výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL), hovorí, že hoci sa téma týka len 0,7 % pracujúcej sily, je veľmi politicky nabitá.

Vo Francúzsku, kde pracuje niečo cez štvrť milióna vyslaných pracovníkov bola jednou z hlavných tém nedávnej prezidentskej kampane.

Pre západoeurópske krajiny ide o otázku boja proti sociálnemu dumpingu. Pre východnú Európu o schopnosť konkurovať na jednotnom trhu, aj cez nižšie mzdy.

Ďalšia deliaca línia ide podľa europoslanca medzi zástancami voľného trhu a na druhej strane tých, ktorí si myslia, že je potrebná väčšia regulácia.

 

Čítajte článok o pozmeňovacích návrhoch k smernici: Kukan: Smernica o vysielaní môže pracovníkom skomplikovať životy

V júni bude návrh smernice prerokovávať Európska ľudová strana v EP, výbor EMPL bude hlasovať 13. júla. Na plénum europarlamentu sa smernica dostane na jeseň, pravdepodobne po septembrových nemeckých voľbách. Rada EÚ, teda zástupcovia členských štátov, spoločnú reč tiež ešte len hľadajú.

Kukan hovorí, že sa treba snažiť hľadať stred medzi voľným pohybom služieb a ponechaním priestoru pre postupnú hospodársku konvergenciu, vrátane zbližovania platov.

Tempo zbližovania miezd je pomalé

Viceprezidentka Konfederácie odborných zväzov SR Monika Uhlerová, hovorí, že ich analýza ukazuje, že súčasné tempo rastu miezd na Slovensku nedáva veľkú šancu, že niekedy dobehneme najvyspelejšie západné ekonomiky. Ak vôbec, tak až za stovky rokov.

„Slovenská mzda v roku 2004 tvorila 12,4 % mzdy vo Švajčiarsku. V roku 2015 sa podiel ešte znížil na 11,7 %.“

Pri súčasnom tempe by Slovensko podľa nej NemeckoRakúsko dobehlo za 120 rokov. Na to, aby sa tak stalo už o 40 rokov tak by sme museli zvýšiť tempo rastu miezd o 20 %.

Uhlerová odmieta argument, že porovnávajú neporovnateľné. „Porovnáme čisté príjmy, očistené od spotrebného koša, ide o reálne porovnanie.“

18835571_10154531513727371_3397727392647628914_n

Kolektívne vyjednávanie

Otázku rastu platov a približovania sa k platom iným krajín je podľa nej potrebné poňať ako tlak zdola, najmä prostredníctvom kolektívneho vyjednávania.

K novelizácii smernice o vysielaných pracovníkov hovorí, že odbory nesúhlasia so žltou kartou, ktorú návrhu deklarovala aj slovenská vláda.

„Na pôde československej tripartity sme sa zhodli na rovnakom postoji odborov. Dokonca tam odznelo zo strany zástupcov vlád, či už slovenskej alebo českej, že zvažujú prehodnotiť prístup a otázku žltej karty,“ hovorí viceprezidentka KOZ SR.

Dopravu vyňať zo smernice

Generálny tajomník asociácie podnikateľov v cestnej doprave Česmad Slovakia Pavol Reich apeluje na vyňatie dopravy zo smernice o vyslaných pracovníkov, pretože plnenie jej podmienok pri takej miere mobility, aká je typická pre medzinárodnú prepravu je prakticky nemožné.

Dopravcovia sa zhodujú, že zatiaľ im napriek urgenciám nikto nepovedal, ako majú vypočítavať nie len odmeňovanie ale napríklad nárok na dovolenku alebo plnenie ďalších sociálnych podmienok v jednotlivých národných zákonníkoch práce.

„Doprava nie je takým typom vyslania, ako keď vyšlete murára na pol roka do Nemecka,“ hovorí Reich.

Problémy dopravcom spôsobuje dokladovanie vyplácanej mzdy, ako to začali vyžadovať krajiny Francúzsko, Nemecko a Rakúsko.

Nie je pritom podľa neho problém samotné odmeňovanie, keďže po sčítaní všetkého sa odmeny vodičov pohybujú medzi 1500 až 2000 euro.

18813720_10154531510317371_3030189649398011005_n

Slovensko si komplikuje situáciu

Z hľadiska slovenského práva je vodič kamiónu na zahraničnej pracovnej ceste, teda sa mu okrem mzdy vyplácajú ešte náhrady. Len čo prekročí hranicu Rakúska stáva sa z neho vyslaný pracovník, kde sa pri posudzovaní výšky mzdy náhrady nezapočítavajú.

Ako upozorňujú odbory, z cestovných náhrad sa neodvádzajú ani sociálne odvody.

Viacerí odborníci si preto vedia predstaviť zrušenie kategórie cestovných náhrad, lebo si tým Slovensko v kontexte voľného pohybu služieb samo komplikuje situáciu.

Po 18. júni musí slovenský zamestnávateľ vyplácať cestovné náhrady pri akejkoľvek ceste do zahraničia, ešte pred rokom to tak nebolo. Ak firma vyhrala vo Francúzsku napríklad stavebný projekt, nemusela cestovné náhrady dávať.

Daňový poradca Miroslav Marcinčin hovorí, že „samo Slovensko sa postavilo do role, kedy svojich vyslaných zamestnancov znevýhodňuje. Takýto režim nemá žiadna iná krajina. Smernica však hovorí, že do mzdy nemôžete započítať náhrady, ktoré zamestnanci majú s presunom.“

„Najprv by sme si mali upratať na vlastnom dvore a potom hovoriť niečo o smernici,“ hovorí. Tá je podľa jeho názoru dobrá.

Schránkové firmy

Pavol Reich dodáva, že v ČESMAD-e nie sú stotožnení s „niektorými druhmi podnikania.“ Napríklad pri využívaní tzv. kabotáže, čo by mal vyriešiť tzv. dopravný balíček.

Takisto je tu problém schránkových firiem, ktoré vznikli v jednotlivých východnejších členských krajinách. „Aj na Slovensku máme spoločnosti, je tu veľa belgických a holandských firiem sídliacich na adresách v Bratislave. Tiež nie sme za to, aby tu pôsobili ak nedodržiavajú zákony SR a ak nemajú parkovisko a logistickú základňu.“

To, čo označujú za snahu sťažiť pôsobenie dopravcom z východu na západných trhoch, je podľa Reicha scestné aj preto, že „práca je na západe a naopak kapacita je na východe.“

Za pravdu mu dáva aj Martin Ľupták zo spoločnosti Bring Trucking. Nie je to podľa neho „už len“ otázka peňazí, keďže v Európe je akútny nedostatok vodičov. „Ak ho nezaplatíte, na druhý deň si nájde prácu inde.“

Reportáž BBC

Firma Bring Trucking, ktorá je dcérskou spoločnosťou Nórskej pošty a sídli v Žiari nad Hronom sa pred časom objavila v reportáži na BBC, ktorá firmu cez svedectvo jedného z jej vodičov nepriamo obvinila z podliezania štandardov.

Martin Ľupták obvinenia odmieta. „Ako spoločnosť vieme cez vlastný sofistikovaný GPS systém online analyzovať výkon a spôsob práce vodičov. Vieme jednoznačne preukázať ako dlho pracujú, kde pracujú a aký je ich reálny príjem.“

Na základe reportáže podala firma sama na seba podnet na Inšpektorát práce, aby podmienky vo firme preverila. Takisto hostili návštevy 2 odborových organizácií a 1 medzinárodnej audítorskej spoločnosti z krajín EÚ, ich súčasťou boli aj rozhovory s desiatkami ich vodičov bez účasti zástupcov firmy. „Veľmi korektné a profesionálne vzťahy máme napríklad s odbormi v Nórsku.“

Príjem ich vodičov tvoria tri zložky: mzda, bonusy a cestovné náhrady. Hrubý príjem vodiča, ktorý odpracuje celý mesiac sa v priemere pohybuje okolo 2250 eur.

18700068_10154531511682371_1754166134999501416_n

„Naši vodiči majú k dispozícii po Európe niekoľko stanovísk, kde majú zabezpečené sociálne potreby ako sprchy, toalety, práčky, sušičku, kuchyňu, v prípade potreby postele na prespatie a priestory na odloženie vecí. Niektorým sme dokonca zabezpečili veci ako bicykel, grilovacie zariadenia, ping-pong a rôzne iné maličkosti. Robíme to preto, aby sa naši vodiči u nás cítili dobre. Bezpečnosť našich vodičov je pre nás absolútnou prioritou a tomu podriaďujeme všetko.“

Dodáva ale, že má problém s definíciou toho, čo je sociálny dumping. Ako hovorí, pri svojich vodičoch sa v reálnych príjmoch približuje mzdám napríklad tých nemeckých, s tým, že hladina reálnych nákladov je iná.

Definícia sociálneho dumpingu

Europoslanec Ivan Štefanec (EĽS, KDH) zdôrazňuje, že sociálny dumping nemá definíciu v legislatíve. Európska ľudová strana preto navrhuje vyhodiť takúto formuláciu zo smernice. „Je to politická definícia, ktorá je často zneužívaná.“

„Návrh v súčasnej podobe podľa neho zhoršujú pozíciu slovenských  pracovníkov a konkurencieschopnosť našich firiem. Tiež sa prihováram za vyňatie dopravy. Celá EĽS tento pozmeňovací návrh podporuje.“

Dodáva však, že to nie je súboj politických frakcií, ale súboj štátov. „Osud je nejasný a čaká nás boj v Európskom parlamente aj v Rade.“

Balík o doprave

Európska komisia včera zverejnila nový balík pravidiel pre cestnú dopravu. Avizuje v ňom intenzívnejšie presadzovanie predpisov, boj proti nelegálnemu zamestnávaniu, zníženie administratívneho zaťaženia podnikov a vyjasnenie existujúcich pravidiel, v súvislosti s uplatňovaním vnútroštátnych zákonov o minimálnej mzde.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA