Záborská kritizuje “náboženskú negramotnosť EÚ”

EÚ sa s problémom kresťanských utečencov z Iraku nevysporiadala dostatočne, tvrdí slovenská europoslankyňa Anna Záborská.

V novembri 2008 sa ministri EÚ dohodli, že do EÚ bude nastálo presídlených 10 tisíc utečencov z Iraku, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v utečeneckých táboroch v Sýrii a Jordánsku. Iniciatíva prišla pôvodne z Nemecka, ktoré kontinuálne utečencov prijíma. Minister vnútra Wolfgang Schäuble oznámil, že Nemecko prijme z plánovaných 10 000 utečencov jednu štvrtinu.

Malo by ísť o utečencov z tzv. „najzraniteľnejších skupín“. Experti EÚ, ktorí v utečeneckých táboroch mapovali situáciu v správe konštatovali, že väčšina utečencov sa nakoniec bude môcť vrátiť domov, ale podstatný počet musí byť presídlený mimo regiónu. Niektorí zo zdravotných dôvodov, ale u väčšiny je rizikovým faktorom príslušnosť k menšine, ktoré boli konfliktom v Iraku zasiahnuté najsilnejšie.

Pod termínom “najzraniteľnejšie skupiny” sa tak myslia predovšetkým irackí kresťania, ktorí čelia prenasledovaniu. Europoslankyňa Anna Záborská (EPP-ED), ktorá minulý rok verejne podporila Schläubeho iniciatívu pre EurActiv v rozhovore uviedla, že ju „zaráža a znepokojuje skutočnosť, že aby bolo politicky prijateľné prijatie kresťanských utečencov z Iraku, […] museli byť v europolitickej hantýrke označení ako utečenci z najzraniteľnejších skupín. Pôsobí to na mňa ako newspeak z románu Georgea Orwella. Keď europolitici začujú slovo kresťanský, dobre že sa nezačnú prežehnávať.“

Napriek pozitívnemu vývoju, musí podľa Záborskej EÚ prijať trvalé riešenie problému irackých kresťanov. “Je tragickou skutočnosťou, že západné veľmoci so silnými kresťanskými tradíciami napomáhajú kolapsu jednej z najstarších cirkví na svete. Vojna v Iraku viedla k brutálnemu prenasledovaniu kresťanov. “Náboženskú negramotnosť” Európskej únie je ťažké pochopiť”, napísala v tlačovej správe Anna Záborská.

Najväčší počet imigrantov z Iraku našlo v rámci EÚ nový domov vo Švédsku. Tamojší súd nedávno rozhodol o udelení azylu kresťanskej (chaldejskej) rodine z severoirackého mesta Mosul, napriek tomu, že existuje dohoda o readmisii medzi Švédskom a irackou vládou, ktorá sa zaviazala ochrániť chaldejských utečencov pri návrate domov. Efektívne však pokračujúcemu exodu a útokom islamistov zabrániť nedokázala.

Odhaduje sa, že populácia irackých kresťanov klesla od americkej invázie v roku 2003 z 800 tisíc na polovicu.

REKLAMA

REKLAMA