Zamestnanosť alebo migrácia? Dilemy rozpočtu EÚ

Európsky parlament to slovenskému predsedníctvu s rozpočtom EÚ neuľahčuje.

Slovenský europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD, S&D) napríklad tvrdí, že si nemôžeme si dovoliť financovať riešenie migračnej krízy na úkor podpory zamestnanosti, vedy a výskumu.

Povedal to pre TASR.

Rokovania medzi členskými štátmi (Radou) a Európskym parlamentom o rozpočte EÚ na rok 2017 vrcholia.

Maňka hovorí, že obe inštitúcie majú spoločné rozpočtové priority a na vrchole zoznamu je zvyšovanie zamestnanosti a ekonomického rastu.

Napriek tomu podľa neho pozícia Rady k rozpočtu pod taktovkou slovenského predsedníctva počíta s nižšou čiastkou na podporu zamestnanosti, vedy a prepájania európskej infraštruktúry.

Europoslanec si myslí, že financovanie týchto oblastí by mali zostať na tohtoročnej úrovni.

USA dnes investujú do podpory zamestnanosti rovnako veľa ako pred krízou a EÚ o 15 % menej ako pred krízou,“ porovnáva Maňka.

Záruka pre mladých                                                                              

Maňka argumentuje najmä v prospech financovania Záruky pre mladých, projektu na podporu zamestnanosti mladých.

„V SR tento projekt pomohol znížiť nezamestnanosť mladých o tretinu a 86 percent účastníkov projektu si zamestnanie aj udržalo,“ hovorí Maňka.

Perspektívu vidí aj v Európskom fonde pre strategické investície (EFSI), ktorý poskytuje okrem iného lacné pôžičky začínajúcim podnikateľom. „EFSI je dobrá vec, pôžičku z neho dostalo už približne 320.000 malých a stredných podnikateľov.“

V oblasti migrácie Maňka vidí sľubne africkú verzia fondu EFSI, ktorá ma za cieľ vytvárať pracovné miesta a zmierniť potrebu migrácie.

Otáčavé dvere

Europoslanci v schválenom uznesení k rozpočtu hrozia aj zmrazením 20 % zdrojov určených na príspevky k platom eurokomisárov do času, kým Európska komisia nezačne vynucovať tvrdší kódex ich správania sa.

Je to reakcia na informácie o tom, že niektorí bývalí eurokomisári prijali vysoké posty v korporáciách, na reguláciu ktorých mali vyminulosti vplyv a kde existuje podozrenie z konfliktu záujmov.

Ide napríklad o bývalého predsedu EK José Manuela Barrosa a jeho post v banke Goldman Sachs a bývalú eurokomisárku pre klímu Connie Hedegaard, ktorá začala pracovať pre automobilku poznačenú emisným škandálom Volkswagen.

Čeliť realite

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v Európskom parlamente naráža. Minulý týždeň vydalo stanovisko, v ktorom v hovorí, že je potrebné „čeliť realite“ aj vo vzťahu k vyhodnoteniu minuloročného rozpočtu.

Poslanci EP minulý týždeň odhlasovali, že v budúcoročnom rozpočte EÚ chcú viac peňazí na podporu zamestnanosti mladých ľudí, hospodárskeho rastu a pomoc tretím štátom v rámci miernenia migračnej krízy.

Europoslanci presadzujú viac financií aj pre poľnohospodárstvo a na kultúru.

Oproti návrhu Rady žiadajú europoslanci o 4,1 miliardy eur viac na rozpočtových záväzkoch a o 2,5 miliardy viac na platby v budúcoročnom rozpočte.

Rokovania o rozpočte s EP a Európskou komisiou za slovenské predsedníctvo vedie štátny tajomník ministerstva financií Ivan Lesay.

„Som veľmi rád, že Rada a Parlament majú v súvislosti s rozpočtom EÚ na rok 2017 spoločné ciele,“ uviedol v mene Rady EÚ Lesay. Na druhej strane informovala EP, že nemôže akceptovať všetky jeho pozmeňujúce návrhy k rozpočtu EÚ na rok 2017.

Do 17. novembra budú trvať trojtýždňové takzvané zmierovacie rozhovory medzi Radou a EP. Ich cieľom je dosiahnuť dohodu medzi oboma inštitúciami v dostatočnom časovom predstihu tak, aby EP stihol o rozpočte hlasovať a jeho predseda ho mohol podpísať v decembri.

Ak rokovania zlyhajú, Európska komisia bude musieť predložiť nový návrh rozpočtu.

 

Čítajte aj: Renzi: Kto odmieta utečencov, má prísť o eurofondy

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA