Záväzné ciele pre biopalivá neuspojili nikoho

Europarlament uzavrel tri roky trvajúcu diskusiu o záväzných cieľoch v oblasti biopalív kompromisom na určité časové obdobie. Podľa slovenských podnikateľov v odvetví nové smernice zneisťujú investície.

Európsky parlament minulý týždeň schválil legislatívny návrh na obmedzenie výroby biopalív z plodín pestovaných na poľnohospodárskej pôde a urýchlenie prechodu na nové palivá vyrobené z alternatívnych zdrojov, akými sú odpad a morské riasy.

Cieľom pravidiel, ktoré sú revíziou smerníc pre biopalivá prvej a druhej generácie, je znížiť emisie skleníkových plynov, ktoré sú dôsledkom zvýšeného využívania poľnohospodárskej pôdy na pestovanie plodín pre biopalivá.

„Podarilo sa nám schváliť tento vysoko technický, technologický a ideologický návrh,“ uviedol parlamentný spravodajca Nils Torvalds. Fínsky liberálny europoslanec zároveň naznačil, že nové pravidlá mohli byť prísnejšie, lebo pôvodné ciele boli oveľa vyššie z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov a technologického pokroku.

Len čiastková dohoda

Aj slovenský poslanec Pál Csáky (EĽS, SMK) zdôraznil, že ide iba o čiastkovú dohodu, ktorá sa zrodila po ťažkých rokovaniach a ku ktorej sa europarlament vráti v roku 2017. Dovtedy na návrh EP musí Európska komisia vypracovať ucelenú stratégiu, pričom aj členské štáty EÚ budú môcť predostrieť svoje názory.

„Vidím to ako čiastkovú dohodu na určite obdobie. Podľa môjho názoru je to prijateľné pre Slovensko a pre našich poľnohospodárov, ale problém asi nie je doriešený, vrátime sa k tomu v roku 2017,“ uviedol Csáky. Je pravdepodobné, dodal, že sa aj na Slovensku zníži objem pestovania biopalív, čo podľa neho nebude na škodu.

Upozornil, že ide o komplexnú záležitosť, lebo na jednej strane sú záujmy výrobcov biopalív, ktorí tvrdia, že pri ich výrobe vznikajú produkty, ktoré sa dajú využiť v potravinárskom priemysle, na strane druhej tieto kultúry majú negatívny dosah na regeneráciu pôdy, ktorá sa ich pestovaním vyčerpáva a obmedzuje jej efektívnejšie využitie pre iné poľnohospodárske kultúry.

Poslanec Ivan Štefanec (EĽS, nezávislý) pripomenul, že biopalivá majú svoje miesto na trhu, nikdy však nesmú byť na úkor samotného zmyslu poľnohospodárstva, čiže výroby kvalitných potravín.

„Ak by biopalivá začali ohrozovať potravinovú bezpečnosť, tak to je problém, ktorý si vyžaduje zásah,“ upozornil. Zmysel biopalív vidí v zabezpečení energetického mixu každej krajiny, nie však za cenu, že to pôjde cestou dotácií do poľnohospodárstva a ďalších dotácií pre biopalivá, lebo to povedie k predraženiu energetického mixu.

Štefanec priznal, že otázka pestovania biopalív je v EÚ „veľká téma“ a aj v jej prípade vidieť, že spoločná poľnohospodárska politika celkom dobre nefunguje, keď systém kvót vedie k vysokým cenám potravín. Práve preto sa podľa neho začalo upúšťať od kvót pri výrobe mlieka, rôznych plodín, ale aj v živočíšnej výrobe, čo považuje za krok vpred.

„Som proti dotáciám v tejto oblasti. Je to dlhodobo neudržateľné, lebo čo je zdravé, cestu si nájde, netreba to podporovať z vreciek európskych daňových poplatníkov,"“ opísal situáciu Štefanec.

Rozpačité

Hlasovaním o revízii smerníc pre biopalivá prvej a druhej generácie skončil trojročný zápas o výšku záväzných cieľov pre biopalivá v jednotlivých členských štátoch EÚ.

Ako uviedol v Bratislave na stretnutí s novinármi Peter Kostík zo Združenia pre výrobu a využitie biopalív, slovenskí výrobcovia biopalív hodnotia revíziu smernice ako rozpačitú.

Podľa jeho slov kľúčové body návrhu prenechala únia na rozhodnutie jednotlivých členských štátov, čo vytvára dojem, že si s nimi legislatívne nevie poradiť. Nové smernice podľa neho nezohľadňujú zavedenú prax, do istej miery zneisťujú existujúce investície do výroby prvogeneračných biopalív a ďalšie investície do vývoja pokročilých biopalív.

Konvenčné biopalivá v súčasnosti predstavujú jediný komerčne dostupný spôsob znižovania emisií CO2 v doprave. Europarlament znížil záväzný strop pre konvenčné biopalivá, teda palivá vyrábané z poľnohospodárskych plodín, v celkovom objeme spotrebovaných motorových palív z pôvodných 10 % na 7 %. Zvyšné 3 % by si mali podeliť palivá z odpadových surovín alebo elektrina v doprave.

Pokročilé biopalivá – beh na dlhé trate

„Aby únia a Slovensko splnili emisné ciele, potrebovali by sme aspoň 8-% mandát. Pokročilé biopalivá sú totiž ešte v štádiu výskumu a kým sa zavedú do praxe tak, aby mohli nahradiť časť prvej generácie, potrvá to roky,“ zdôraznil Kostík.

Pre pokročilé biopalivá druhej generácie napríklad z rias, odpadu, biomasy a pod. bude platiť iba nezáväzný cieľ 0,5 %. Každý štát sa musí rozhodnúť a do 18 mesiacov od prijatia smernice stanoviť svoj národný cieľ pre pokročilé biopalivá. Ak sa niektorá krajina rozhodne nevyrábať ich vôbec, nemá žiadnu povinnosť zaviesť pokročilé biopalivá do praxe.

Podľa Kostíka bez dohody a súčinnosti s ministerstvom hospodárstva a ostatnými zúčastnenými stranami o výške nezáväzného cieľa nemajú domáci výrobcovia serióznu istotu potrebnú na investície do výskumu druhogeneračných biopalív a do budovania výrobných kapacít.

Novinkou v smerniciach je vykazovanie a reportovanie nepriamych zmien vo využívaní pôdy, tzv. ILUC faktorov. Výrobcovia biopalív budú hlásiť Európskej komisii odhadované množstvo emisií spôsobených zabratím pôdy v prípade, že by sa zem s vysokým obsahom uhlíka (napr. vzácne biotopy, mokrade) zmenila na pôdu pre pestovanie biopalivových plodín.

 EurActiv.sk/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA