Aká je sociálna ochrana v EÚ?

Chudoba je vážna hrozba pre 78 miliónov Európanov. EK upozorňuje, že ekonomický rast nemusí automaticky prinášať lepší život pre všetkých.

Pozadie:

Ľavica v Európe kritizovala Lisabonskú stratégiu a jej súbor opatrení pre rast a zamestnanosť. Poukazovala na nedostatočný sociálny rozmer a prílišné zameranie na ekonomický rozvoj. Stratégia pre rast tak bola doplnená o Spoločnú správu o sociálnej ochrane. Spolu so správou o zamestnanosti ju prerokuje jarné zasadnutie Európskej rady.

Otázky:

Spoločnú správu o sociálnej ochrane a začlenení 2008 vypracovala Európska komisia. Zameriava sa na dosiahnutý pokrok v oblasti detskej chudoby, zamestnanosti starších ľudí, dôchodkových systémov a zdravia. Členským štátom odporúča zamerať sa na niekoľko oblastí:

  • Starší pracovníci: Ich udržanie v pracovnom pomere je v čase demografických problémov Európy kľúčové. Celková miera zamestnanosti osôb vo veku 55 – 64 rokov stúpla z 38% v roku 2001 na 44% v roku 2006. Lisabonský cieľ 50 percentnej zamestnanosti zatiaľ splnilo iba deväť krajín. EK konštatuje, že „opatrenia aktívneho začleňovania ako aj reformy dôchodkového systému a trhu práce zlepšili motiváciu ľudí pracovať, ale stále je potrebné, aby pracovalo viac seniorov.“
  • Dôchodkové reformy je potrebné pravidelne monitorovať a „zvyšovať povedomie o rizikách spojených s jednotlivými dôchodkovými systémami, a tým podporovať informované rozhodovanie.“
  • Chudoba ohrozuje 16% obyvateľov EÚ, čo predstavuje 78 miliónov ľudí, pričom 8% z nich je v ťažkej sociálnej situácii napriek tomu, že pracujú. EK odporúča predovšetkým zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých, zlepšiť dostupnosť vzdelávania a posilniť antidiskriminačnú legislatívu najmä vo vzťahu k prisťahovalcom, ich potomkom a etnickým menšinám.
  • Detská chudoba je rozšírená najmä v domácnostiach, kde sú rodičia
    nezamestnaní a sociálna podpora nestačí na zabezpečenie dôstojného života. Chudobou je ohrozených až 19 miliónov detí v EÚ. Riešenie situácie spočíva v poskytnutí pracovných príležitostí ich rodičom a v zabezpečení dostupnosti vzdelávania pre všetky deti.
  • Zdravie: Priemerná dĺžka života mužov sa pohybuje od 65,3 (Litva) do 78,8 (Cyprus, Švédsko). Ženy sa dožívajú viac – od 76,2 (Rumunsko) do 84,4 (Francúzsko). Členské štáty by mali zahrnúť podporu zdravého životného štýlu do všetkých politík a zaručiť dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Pozície:

Vladimír Špidla, komisár pre zamestnanosť a sociálne záležitosti: „Zdravý rast a vytváranie pracovných miest automaticky neprináša zlepšenie situácie ľudí celkom na okraji spoločnosti. Na úplné začlenenie tých, ktorí sú najzraniteľnejší potrebujeme politiky vzájomne prepojiť.

REKLAMA

REKLAMA