Ako je to s chudobou na Slovensku?

Tento týždeň priniesli slovenské denníky opäť informácie o miere ohrozenia slovenských domácností chudobou, ako aj stupni ich materiálnej deprivácie. Údaje sú však rozporné.

 

Krátka správa:

Tento týždeň priniesli všetky slovenské denníky informácie o chudobe a stupni materiálnej deprivácie na Slovensku. Podľa týchto údajov sa SR nachádza na chvoste členských krajín EÚ. Pokiaľ ide o percento domácností, ktoré sú ohrozené chudobou, ide o číslo najvyššie v únii – 21%, pričom toto percento je totožné s Írskom a Gréckom a je najvyššie v únii. Horšie je na tom len Turecko s 25%-nou mierou ohrozenia chudobou. Údaje pochádzajú z decembrovej publikácie Eurostatu, ktorá mapuje mieru materiálnej deprivácie v EÚ.

Ukazovateľ chudoby je nielen najvyšší v celej EÚ, ale zároveň ide o najvyššie číslo spomedzi všetkých nových členských štátov EÚ (zároveň je tento údaj vyšší, než miera ohrozenia chudobou v kandidátskych krajinách Bulharsku, Chorvátsku a Rumunsku – v uvedenom poradí 13%, 18% a 18%). Česká republika, ktorá pred desaťročím tvorila so SR spoločný štát, sa nachádza na opačnom konci škály – je krajinou s úplne najnižšou mierou rizika chudoby v celej rozšírenej únii s 8%, nasledovaná Švédskom s 9%.

Vysvetlením odlišných vývojových dráh týchto dvoch krajín môžu byť rozdielne štrukturálne východiská oboch krajín v procese transformácie počas 90. rokov, ale svoju úlohu nevyhnutne zohráva aj odlišná sociálna politika.

V ukazovateľoch, merajúcich stupeň materiálnej deprivácie, teda mieru nespokojnosti, pokiaľ ide o vybavenie domácnosti istými materiálnymi statkami a o kvalitu života, sa SR vyskytuje tiež na konci rebríčka členských krajín únie. Za SR sa nachádzajú krajiny Pobaltia a Poľsko. To však nemení nič na tom, že 29% domácností si nemôže dovoliť auto, 33% si nemôže dovoliť jesť hydinu či ryby tak často, ako by chceli a 64% domácností nemôže stráviť dovolenku mimo domova. Rozdiely medzi SR a ČR sú aj tu markantné (v uvedenom poradí je takto deprivovaných len 19%, 19% a 34% českých domácností).

Podľa hovorcu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR správa „nezohľadňuje aktuálny vývoj po prijatí zásadných hospodárskych a sociálnych reforiem“. Ďalšou výhradou MPSVaR SR je skutočnosť, že údaje sú jednoducho staré – pochádzajú z Mikrocenzu, ktorý sa uskutočnil v roku 2002 a sumarizoval údaje za rok 2001. Na to, aby bolo možné posúdiť skutočný sociálny dopad reforiem v SR, si bude nutné počkať na aktuálne údaje.

Tu je však nápoveda, ako by mohli vyzerať. Podľa správy Svetovej banky Zápas o rovný rast v Slovenskej republike zo septembra 2005 by „nebolo prekvapujúce, keby reformy z roku 2004 nechali celkový počet ľudí v chudobe v zásade nezmenený, ale zvýšili intenzitu chudoby, pretože disponibilné príjmy najchudobnejších domácností boli jedinými, ktoré boli reformou postihnuté negatívne“. Okrem toho, podľa tej istej správy je nepravdepodobné, že údaje Mikrocenzu, z ktorých vychádzajú štatistiky Eurostatu, sú plne hodnovernými, pokiaľ ide o stav chudoby, pretože nejchudobnejšie skupiny slovenskej spoločnosti boli podpriemerne zastúpené vo vzorke kvôli nízkej responzívnosti.

Mikrocenzus tiež neobsahuje informácie o spotrebe a ostatných ukazovateľoch bohatstva a informácie o distribúcii príjmov sú „vysoko nespoľahlivé“. Pokiaľ ide o poslednú výhradu, Európska komisia a Eurostat prišli v rozmedzí niekoľkých mesiacov s dvoma odlišnými mierami ohrozenia chudobou (5% a 21%), vychádzajúc z tých istých údajov.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA