Barroso chce zaplniť štyri milióny pracovných miest

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso včera predstavil svoj plán na vytvorenie systému monitorovania voľných pracovných miest. Jeho cieľom je totiž zaplniť štyri milióny dostupných pracovných miest. Ukázal tak, že Komisia chce zohrávať aktívnu úlohu v boji proti nezamestnanosti.

Vo svojom prvom vystúpení o Stave Únie adresovanom europoslancom v Štrasburgu Barroso okrem iného povedal, že hoci zodpovednosť za politiku zamestnanosti a vytvárania pracovných miest je najmä v rukách členských štátov, jeho Komisia nebude „stáť bokom“ v boji o opätovné nastolenie hospodárskeho rastu v EÚ, vytvorenie nových pracovných miest a zreformovaní penzijného systému.

Naopak, Barroso predpokladá aktívny prístup EK, ktorá „pomôže svojim ľuďom chopiť sa nových príležitostí“. V tomto ohľade navrhol niekoľko nových iniciatív, ktorým kraľovalo takzvané „Monitorovanie voľných európskych pracovných miest“. To má ľuďom ukázať, v ktorých krajinách sú dostupné aké voľné pracovné miesta a ktoré požiadavky sú potrebné na ich získanie. Komisia zároveň predstaví svoje plány pre európsky pas zručností.

Bez práce nie je rast…

Tieto dve iniciatívy a aktivistická agenda Komisie sú piliermi Barrosovho plánu „modernizovať náš trh práce tak, že bude konkurencieschopný na celom svete a bude vedieť odpovedať na demografické výzvy“, povedal Barroso. Dodal, že na rýchle naštartovanie tvorby pracovných miest a rastu „musíme zaviesť a urýchliť reformy, ktoré najviac podporujú rast“ v rámci stratégie Európa 2020. Zároveň opätovne apeloval na zvýšenie investícií do celoživotného vzdelávania, odblokovať rastový potenciál jednotného trhu a dbať na školenie zamestnancov.

… ani bez stabilného rozpočtu.

Takéto plány však podľa Barrosa nie je možné uskutočniť bez stabilných finančných základov. Najmä životne dôležitú penzijnú reformu nebude možné zaviesť bez počiatočnej stabilizácie dlhu v mnohých európskych krajinách. „Neudržateľný rozpočet nás robí zraniteľnými. Dlh a deficit vedú k vytvoreniu bubliny a jej prasknutiu. A to rozmotáva sieť sociálnej istoty. Prostriedky, ktoré sa míňajú na splácanie dlhu sú prostriedky, ktoré nie je možné minúť na sociálne dobro. Ani na to, aby sme sa pripravili na náklady spojené so starnutím obyvateľstva,“ dodal predseda EK.

Zelené pracovné miesta

Barroso tiež poznamenal, že počet pracovných miest v tazvaných ekologických odvetviach rástol priemernou mierou sedem percent ročne od roku 2000. Komisia preto dúfa, že sa jej podarí tento trend zachovať a tým do roku 2020 vzniknú tri milióny dodatočných zelených pracovných miest.

V podobnom duchu včera (7. septembra) veľká väčšina europoslancov podporila správu o pracovnom potenciáli „zelenej“ ekonomiky. Autorka tohto dokumentu, nemecká poslankyňa EP za zelených Elisabeth Schroedter tvrdí, že zdôrazňuje „obrovský potenciál vytvárania nových zelených pracovných miest a transformovanie existujúcich pozícií na zelené pracovné miesta v rámci celej Európy“.

Podčiarkla však, že Komisia musí teraz prevziať vedenie a „dostáť svojmu prísľubu, že navrhne ako maximalizovať potenciál zelenej ekonomiky v Európe a vytvorí stratégiu zeleného hospodárstva“.

Rýchlejšie využívanie fondu

Európsky parlament zároveň prijal súbor odporúčaní na urýchlenie procedúr a rozpočtových záležitostí ohľadne Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Ten má pomáhať pracujúcim, ktorí stratia svoje miesto v dôsledku globalizácie alebo finančnej krízy.

Denník Financial Times ale prišiel nedávno so zisteniami, že fond sa doposiaľ využíval len v žalostne malej miere a nie je teda zatiaľ veľmi účinným nástrojom. Spravodajca Miguel Portas preto dodal, že je potrebné ho vylepšiť a EGF by sa mal postupne stať stálym fondom. „Dúfam, že budeme schopní presvedčiť členské štáty, aby pokračovali s EGF aj v období rokov 2014-2020,“ povedal.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA