Boj Európy o vyššiu zamestnanosť

Európska únia už 13 rokov bojuje o vytváranie pracovných miest, pomocou ktorých ktoré je možné čeliť demografickým zmenám a celosvetovej konkurencii. Ani milióny vytvorených pracovných miest však nestačia.

zamestnanosť, rast, pracovná sila, lisabon, zmluvy
zamestnanosť, rast, pracovná sila, lisabon, zmluvy, ciele,

 

Pozadie

V mnohých členských štátoch predchádzal Lisabonskej stratégii cieľ vyrovnať sa so vzrastajúcou nezamestnanosťou.

Článok 2 Maastrichtskej zmluvy, ktorý nadobudol platnosť 1. novembra 1993, predpokladal „nasledujúce ciele: podporovať hospodársky a sociálny pokrok a vysokú úroveň zamestnanosti […].“

5. decembra 1993 bola Delorsova Biela kniha pre „Rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ východiskom pre Európsku stratégiu zamestnanosti (EES). Dokument bol uvedený do praxe prostredníctvom Essenskej stratégie, prijatej na zasadnutí Európskej rady v nemeckom Essene v decembri 1994 a pozostávajúcej zo štyroch kľúčových cieľov: rozvoj ľudských zdrojov prostredníctvom odbornej prípravy, podpory produktívnych investícií prostredníctvom umiernenej mzdovej politiky, zlepšenie efektívnosti inštitúcií pracovného trhu, identifikácia nových zdrojov pracovných miest prostredníctvom miestnych iniciatív, a podpora prístupu do sveta práce pre špecifické cieľové skupiny ako mladí ľudia, dlhodobo nezamestnaní a ženy.

EES bola prvým funkčným príkladom tzv. Otvorenej metódy koordinácie, nelegislatívnej pracovnej metódy, založenej na rovnováhe medzi subsidiaritou a konvergenciou, na riadení prostredníctvom cieľov pre členské štáty, na dohľade nad krajinami a na integrovanom trans-sektorálnom prístupe.

Otázky

16. júna 1997 Európska rada v Amsterdame schválila Rezolúciu o raste a zamestnanosti, v ktorej sa uvádzalo, že „prioritným cieľom by mal byť rozvoj kvalifikovanej, vzdelanej a prispôsobivej pracovnej sily a preniesť zodpovednosť za hospodárske zmeny na trh práce.“ Rezolúcia sa odvolávala na nové ustanovenia o väčšej koordinácii hospodárskych politík členských štátov, a uvádzala: „Zatiaľ čo primárne sú za boj proti nezamestnanosti zodpovedné členské štáty, mali by sme uznať potrebu zvýšiť efektívnosť a rozšíriť obsah tejto koordinácie, a zamerať sa najmä na politiky zamestnanosti.“

Amsterdamská zmluva, podpísaná v októbri 1997, ktorá vstúpila do platnosti v máji 1999, včlenila do zmluvy o Európskych spoločenstvách kapitolu o zamestnanosti (Kapitola VIII; články 125 až 130). Poskytuje mechanizmus pre dosiahnutie „vysokej úrovne zamestnanosti“.

Luxemburský summit o zamestnanosti v novembri 1997 zosúladil EES s novými ustanoveniami kapitoly o zamestnanosti v Zmluve o ES. Bol stanovený cieľ do piatich rokov „dosiahnuť „rozhodujúci pokrok“.

Na Lisabonskej Európskej rade (marec 2000) si Európska únia stanovila za cieľ stať sa do roku 2010 „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou poznatkovo-orientovanou ekonomikou, schopnou udržateľného hospodárskeho rastu s viac a lepšími pracovnými miestami a lepšou sociálnou súdržnosťou“. Rada rozhodla, že miera zamestnanosti v EÚ by sa do roku 2010 mala zvýšiť na 70% a počet zamestnaných žien na 60%.

Na summite Európskej rady v Štokholme v marci 2001 boli tieto ciele doplnené o dva strednodobé plány: miera zamestnanosti sa do roku 2005 mala zvýšiť na 67% celkove a na 57% u žien, a do roku 2010 na 50% u starších ľudí.

Barcelonský summit Rady z marca 2003 zhodnotil prvých päť rokov EES. Dospel k záveru, že EES je potrebné upevniť, vrátane nového súboru smerníc, ktoré by ju uviedli do súladu s cieľmi Lisabonskej stratégie.

Expertná skupina Komisie pod vedením bývalého holandského premiéra Wima Koka v novembri 2004 predstavila svoju správu, hodnotiacu Lisabonský proces počas celého jeho trvania. V správe sa uvádza, že „výsledky realizácie stratégie sú sklamaním“ v dôsledku „preťaženej agendy, slabej koordinácie a konfliktných priorít“.

Novozvolená Barrosova Komisia začiatkom roka 2005 revidovala Lisabonskú stratégiu v polovici jej trvania. Zistila, že zatiaľ čo EÚ sa podarilo vytvoriť 6 miliónov pracovných miest, čím sa zamestnanosť počas posledných ôsmich rokov zvýšila o viac ako 3%, do naplnenia Štokholmských cieľov celkovej zamestnanosti chýbali 2%; v prípade zamestnanosti žien to bolo 0,7%. Výkon hospodárstva mal ďaleko k cieľu 3-percentného priemerného rastu. Predseda Komisie José Manuel Barroso vyhlásil: „Lisabon stratil smerovanie v dôsledku kombinácie hospodárskych podmienok, medzinárodnej neistoty, pomalého pokroku v členských štátoch a postupnej straty politického smerovania“.

Na summite Európskej rady v marci 2005 vysvitlo, že pomalý rast na úrovni 1,4% pokračoval počas posledných piatich rokov, EÚ v roku 2010 nebude schopná naplniť Lisabonské ciele, a dôsledky budú problematické. Bol vydaný nový súbor smerníc pre EES s cieľom dať zámeru vytvoriť viac pracovných miest nový impulz. Ciele sú teraz jasnejšie definované a výstižnejšie, hlavným cieľom v oblasti zamestnanosti zostáva dosiahnutie 70-percentnej miery zamestnanosti do roku 2010.

Nasledujúce kroky

  • Týždeň zamestnanosti v Bruseli 16.-18. mája 2006 sa bude niesť v duchu témy „Spolupráca pre rast a zamestnanosť“. Na efektívnosť EÚ v oblasti vytvárania pracovných miest sa zameria viac ako 50 prominentných rečníkov.  

REKLAMA

REKLAMA