Brusel chce obmedziť “sociálnu turistiku”

Komisia chce obmedziť „sociálnu turistiku“. Občania EÚ budú mať v inej členskej krajine nárok na podporu v nezamestnanosti až po odpracovaní troch mesiacov.

Thyssenová smernica vyslaní pracovníci revízia
Marianne Thyssenová

Komisia včera navrhla legislatívne úpravy, ktoré majú pomôcť predchádzať „sociálnej turistike“ – mobilite, ktorej cieľom nie je pracovať či študovať v inej členskej krajine, ale čerpať sociálne dávky. Práve takéto praktiky prispievajú k volaniam po obmedzení voľného pohybu v EÚ.

Podľa odhadov EK žije v inej členskej krajine asi 13 miliónov Európanov v pracovnom veku.

Medzi opatreniami je aj úprava, podľa ktorej by mohli Európania po odchode do inej krajiny čerpať z vlastnej krajiny podporu v nezamestnanosti po dobu šiestich mesiacov. V súčasnosti sú garantované len tri mesiace.

Krajiny by tiež mali právo odmietnuť poskytnúť sociálne benefity v prípade, ak občan inej členskej krajiny nemá zdravotné poistenie, prípadne nemá dostatok peňazí na prežitie.

Prevencia populizmu

Európska komisárka pre zamestnanosť Marianne Thyssen tvrdí, že opatrenia nie len obmedzia zneužívanie sociálnych dávok, ktoré sú v bohatších krajinách väčšinou štedrejšie, ale tiež vezmú vietor z plachiet populistickým stranám, požadujúcim obmedzenie migrácie v rámci EÚ.

Podľa Thyssen využívajú anti-imigračné strany v kampaniach otázku benefitov pre nezamestnaných a neférovo obviňujú EÚ z toho, že „otvára priehradu záplave sociálnej turistiky“.

Horúca otázka detských dávok

Komisia zároveň odmietla výzvy bohatších členských krajín na prijatie európskej legislatívy, ktorá by umožnila vládam platiť nižšie prídavky na deti rodičom, ktorí pracujú v jednej krajine, no ich deti sa nachádzajú v inom členskom štáte.

Ich argumentom je, že ak žijú deti v chudobnejšej členskej krajine, kde je život „lacnejší“, nemajú mať nárok na rovnakú podporu. Thyssen však túto požiadavku odmietla: „(ch)cem si stáť za svojimi princípmi.“

Ak by mohli vlády platiť rodičom, ktorých deti sú v inej krajine, nižšie detské prídavky, bolo by to „obetovaním princípu férovosti a rovného zaobchádzania, výmenou za drobné“, narážala Thyssen na nízky počet takých prípadov. Podľa štatistík sa do inej členskej krajiny vypláca menej ako 1 percento detských prídavkov.

Dedičstvo brexitu

Podľa Thyssen jej návrhy nie sú reakciou na brexit. Boli pripravené už koncom roku 2015, no ich zverejnenie bolo odložené.

Podobnú možnosť ponúkli európski lídri britskému ex-premiérovi Cameronovi začiatkom roka, keď sa pred referendom snažil vyrokovať pre svoju krajinu v EÚ „lepšie podmienky“. Výsledok referenda – rozhodnutie Británie odísť z EÚ – však urobil ponuku irelevantnou.

Myšlienky sa však chopili iní lídri. Rakúska ministerka pre rodinu Sophie Karmasin vyhlásila, že „určite nemôžeme dovoliť“, aby bol návrh Komisie prijatý bez možnosti znižovať prídavky na deti. Ak EÚ takúto legislatívu neprijme, chce navrhnúť národný zákon, podľa ktorého by Rakúsko vytvorilo index rozdielnych detských prídavkov pre ľudí z rôznych členských krajín EÚ.

„Tým, ktorí to chcú urobiť, by som zaželala veľa šťastia. Je to veľmi komplexné“, reagovala Thyssen na otázku o Karmasinovej vyhláseniach.

Konflikt právnych noriem

Thyssen odmietla odpovedať na otázku, či by bol taký zákon v rozpore s európskymi pravidlami.

Podľa komisárky by však bol v rozpore s inou smernicou, ktorú predložila začiatkom roka: návrhom na revíziu smernice o vyslaných pracovníkov. Ten totiž počíta s pravidlom „rovnaká odmena za rovnakú prácu“.

Revíziu smernice o vyslaných pracovníkoch podporujú najmä bohatšie štáty. Francúzsko tvrdí, že by pomohla obmedziť sociálny dumping zo stany chudobnejších členov Únie.

Proti sú väčšinou krajiny strednej a východnej Európy. Formálne namietajú prekročenie princípu subsidiarity, keďže smernica zasahuje do oblasti miezd, reálnym dôvodom je však strach zo straty konkurencieschopnosti ich firiem, ktoré dnes dokážu „vyslať“ svojich lacných zamestnancov na trhy v bohatších krajinách Únie.

Po žltej karte, ktorú dalo legislatíve jedenásť národných parlamentov, navrhla Komisia v lete revíziu opäť, v rovnakej podobe.

Počas Slovenského predsedníctva výrazný posun nenastal. O smernici sa diskutuje v Európskom parlamente a na pracovnej úrovni v Rade.

Jedným z možných kompromisov je, aby sa princíp „rovnaká odmena za rovnakú prácu“ vzťahoval len na základ mzdy, nezapočítavali by sa do neho rôzne príplatky a benefity.

REKLAMA

REKLAMA