Členské štáty váhajú s otvorením pracovných trhov

Blíži sa termín, do ktorého musia členské štáty rozhodnúť, či ponechajú, alebo zrušia kontroverzné obmedzenia voľného pohybu pracovnej sily. Voľný pohyb osôb je jedným zo základných princípov Únie.

 

Pozadie

12 z 15 „starých“ členských štátov EÚ v snahe zabrániť predpokladanému prílevu lacnej pracovnej sily a „sociálnej turistiky“ z východu v čase piateho kola rozšírenia EÚ v máji 2004 zaviedlo „prechodné obmedzenia“ pohybu pracovnej sily. Zvyšné tri „staré“ členské štáty (Veľká Británia, Írsko, Švédsko) sa rozhodli obmedzenia nezaviesť. Obmedzenia sa vzťahujú na osem nových členských krajín (EÚ-8) s výnimkou Malty a Cypru.

„Prechodné obdobia“ môžu byť v platnosti maximálne sedem rokov (v európskych kruhoch známe ako „dohoda 2+3+2 roky“).

Po prvých dvoch rokoch, teda 30. apríla 2006, musia členské štáty rozhodnúť, či obmedzenia na ďalšie tri roky ponechajú v platnosti, zmiernia alebo zrušia.

Analytici sa zhodujú, že EÚ ako celok potrebuje migrantov na vyváženie negatívnych dopadov nízkej pôrodnosti a zvyšujúcej sa priemernej dĺžky života na pracovný trh.

Okrem obmedzení a formálnych i neformálnych bariér, zavedených národnými vládami, ovplyvňujú tendenciu občanov EÚ pracovať mimo svojej domácej krajiny aj ďalšie, všeobecnejšie faktory. Medzi ne patrí znalosť jazykov, povedomie o príslušných právach a povinnostiach a znalosť národných pracovných trhov, uznávanie profesionálnych kvalifikácií a praxe, ako aj rôzne kultúrne a psychologické bariéry.

Komisia v snahe podporiť občanov EÚ, aby si hľadali prácu aj mimo svojich domácich krajín, vo februári spustí svoju iniciatívu „Európsky rok mobility“. Iniciatíva s rozpočtom 5 miliónov eur vychádza zo skutočnosti, že v súčasnosti pracuje v inom než domácom členskom štáte EÚ iba 1,5% aktívnej pracovnej sily, a iba približne 8% zmenilo profesiu.

Otázky

Správa Komisie, ktorá by mala vyjsť začiatkom februára, zhodnotí dopad situácie na európskych pracovných trhoch dav roky po poslednom kole rozšírenia Únie. Komisia v súlade so svojím mandátom nebude členským krajinám nič odporúčať. Rozhodnutie o prístup k voľnému ohybu osôb je v kompetencii každého členského štátu. Všetkých 25 členských štátov EÚ však musí do 1. mája 2006 upovedomiť Komisiu o svojej nasledujúcej politike v tejto otázke.

Komisia vo svojej februárovej správe zrejme uvedie, že migrácia po rozšírení Únii ako celku prospela. Príliv pracovnej sily bol mierny a pracovníci z východnej Európy sa zamestnávali predovšetkým v sektoroch, v ktorých je inak ťažké nájsť pracovníkov.

Tri členské štáty, ktoré sa v roku 2004 rozhodli otvoriť svoje pracovné trhy, zaznamenali spolu 450 000 žiadostí o prácu od Východoeurópanov (viac ako 290 000 v Británii, približne 140 000 v Írsku a 22 000 vo Švédsku). Správa Komisie zrejme vyzdvihne príklady týchto troch krajín ako dôkaz prospešnosti zrušenia obmedzení.

Španielsko, Fínsko, Portugalsko a Grécko možno v máji 2006 zmiernia či dokonca zrušia obmedzenia voľného pohybu osôb z krajín EÚ-8. Francúzsko a Belgicko údajne zvažujú postupné zmiernenie obmedzení, s výhľadom na ich úplné zrušenie koncom desaťročia. Dánsko uviedlo, že svoju politiku dôkladne zreviduje. Rakúsko a Nemecko, ktoré trpia vysokou nezamestnanosťou, naznačili, že obmedzenia ponechajú v platnosti.

Nečlenský štát EÚ Nórsko tiež zvažuje otvorenie svojho pracovného trhu pracovníkom z nových členských štátov EÚ.

Švajčiari v referende v septembri 2005 rozhodli o otvorení svojho pracovného trhu pracovníkom z krajín EÚ-10.

Nová smernica EÚ, ktorá vstúpila do platnosti 23. januára, dáva občanom tretích krajín (teda nie EÚ) právo prístupu k vzdelaniu za predpokladu, že boli legálnymi rezidentmi EÚ po viac ako päť rokov, majú „stabilný príjem“ a sociálne poistenie.

Pozície

„Voľný pohyb [pracovníkov] nespôsobil žiadne väčšie problémy v troch krajinách, ktoré obmedzenia nezaviedli,“ uviedla hovorkyňa Generálneho riaditeľstva Komisie pre zamestnanosť Katharina von Schnurbein.

Podľa nedávneho prieskumu 78% respondentov v Írsku verí, že občania nových členských krajín by mali byť povinní žiadať o pracovné povolenie pred vstupom na írsky pracovný trh. Prieskum tiež ukázal, že väčšina Írov je presvedčená, že prítomnosť zahraničných pracovníkov je pre ich krajinu prínosom.

Slovinský minister práce Janez Drobnič vyhlásil, že jeho krajina by uvítala zrušenie prechodných období starými členskými štátmi EÚ. „Slovinsko si naďalej želá otvorenosť, voľný pohyb služieb a pracovnej sily. Slovinsko nepredstavuje pre ostatné krajiny žiadnu hrozbu, ostatné krajiny nie sú hrozbou pre Slovinsko,“ povedal.

Český minister práce Zdeněk Škromach uviedol, že „Česi nemajú veľký záujem o prácu v zahraničí. Je to skôr otázka pocitu, že ľuďom sú upierané niektoré práva.“

Portugalský premiér Jose Socrates povedal, že „Skúsenosti dvoch uplynulých rokov ukazujú, že nedošlo k narušeniu pracovných trhov v dôsledku vstupu [nových členských krajín].“

Írsky premiér Bertie Ahern uviedol, že „na základe našej národnej skúsenosti by som odporučil tým členským štátom, ktoré svoje trhy ešte neotvorili, aby tak urobili.“

Dánsky minister pre integráciu Rikke Hvilshøj v reakcii na štatistiku o počte žiadateľov z východnej Európy o povolenie pobytu v Dánsku v roku 2005 uviedol: „Hovoríme o priemyselných odvetviach, v ktorých je problémom nájsť pracovníkov, takže je iba dobré vidieť napĺňanie pracovných pozícií ľuďmi z nových členských krajín EÚ.“

Maďarský minister práce Gábor Csizmár očakáva, že jeho bilaterálne rokovania s členmi EÚ-15 napomôžu uvoľneniu obmedzení po máji 2006. Csizmár poukázal na to, že v krajinách EÚ-15 v súčasnosti pracuje dvanásťkrát viac občanov nečlenských krajín EÚ, než občanov nových členských štátov Únie. Uviedol, že v Maďarsku v súčasnosti pracuje trikrát viac Francúzov, než maďarských občanov vo Francúzsku. Podľa jeho názoru by členské štáty EÚ mali zaviesť prísny systém monitorovania pracovných trhov, sledujúci zmeny pohybu pracovnej sily, ktorý by mal byť voľný a legálny a mal by byť napojený skôr na povinnú registráciu, než na systém pracovných povolení. Maďarský návrh v podobnom duchu bude podľa portálu EurActiv.hu predložený Rade v marci 2006.

Patrick Weil, autor správy parížskeho Centra pre vedecký výskum, vypracovanej na žiadosť Britského predsedníctva, uviedol: „Obmedzenia pohybu pracovníkov z nových členských krajín by mali byť za určitých podmienok okamžite zrušené. Prinajmenšom by mali byť zrušené obmedzenia pohybu občanov nových členských krajín s vysokoškolským vzdelaním.“

REKLAMA

REKLAMA