EÚ: Zamestnanosť rastie, áno európskej sociálnej politike a podporujte kvalifikovanosť

Správa Komisie a výsledky Eurobarometra poukazujú na viaceré pozitívne trendy v sociálnej a zamestnaneckej politike EÚ.

Flexikurita
Očkovanie proti nezamestnanosti: Dánska pracovníčka v továrni na výrobu inzlulínu, ktorá zaistila pracovné miesta flexikuritou.

Pozadie:

6. novembra 2006 zverejnila EK novú správu o “zamestnanosti v Európe”. Podľa nej sa zamestnanosť v EÚ v roku 2005 naďalej zlepšovala aj napriek dočasnému spomaleniu hospodárskeho rastu.

  • nezamestnanosť v EÚ medziročne klesla na 8,7 % z 9,1 %
  • rast zamestnanosti sa takmer zdvojnásobil na 0,9 %
  • neplnia sa ešte ciele rastu zamestnanosti a produktivity práce v EÚ

Tiež 6. novembra 2006 Eurobarometer zverejnil prieskum, podľa ktorého väčšina Európanov hodnotí úlohu Únie v oblasti zamestnávania a sociálnych vecí pozitívne.

Otázky:

  • Pokrok pri zamestnávaní žien a starších pracovníkov

Cielené politiky zamerané na ženy a pracovníkov vo veku 55 – 64 rokov prinášajú ovocie. Od roku 2000 stúpol počet zamestnaných žien približne o 5 % na Cypre, v Estónsku, Lotyšsku a Taliansku a takmer o 10 % v Španielsku. Pokiaľ ide o starších pracovníkov, 16 krajín EÚ – 25 dosiahlo nárast o 5 % a viac, pričom najvyšší zaznamenali Fíni, a to o viac ako 10 %, obdobne v Maďarsku a Lotyšsku. Tieto pozitívne výsledky v súvislosti so staršími pracovníkmi sa dosiahli vďaka politike podporujúcej aktívne starnutie a reformám dôchodkových systémov.

  • Progres je nerovnomerný

Pokrok nebol rovnaký vo všetkých členských štátoch. Pretrvávajú veľké rozdiely v údajoch o trhu práce, najmä medzi ženami a mužmi, medzi štátnymi príslušníkmi EÚ a občanmi tretích krajín a medzi regiónmi. Napríklad zamestnanosť žien sa v rámci EÚ pohybovala od vyše 70 % v Dánsku a Švédsku až po asi 34 % na Malte. Zamestnanosť v regiónoch sa v rámci EÚ pohybovala od trochu viac ako 40 % v niektorých regiónoch Talianska po takmer 80 % v niektorých oblastiach v Spojenom kráľovstve.

Viaceré faktory vplývajú na výskyt neistého zamestnania a podpora práce a rastu je závislá od realizácie reforiem vo všetkých členských krajinách EÚ. Dnešná správa sa zaoberá tým, ako niektoré vnútroštátne pracovné trhy spájajú flexibilné dohody s poskytovaním väčšej istoty prostredníctvom celoživotného vzdelávania, aktívnou politikou pracovného trhu a vysokou úrovňou sociálnej ochrany – prístupom flexikurity.

Správa poukazuje na pozitívne prepojenie medzi flexibilitou a poskytovaním väčšej istoty pre pracovníkov. Je zrejmé, že touto kombináciou možno prispieť k vytváraniu viacerých a lepších pracovných miest. Úspešné príklady Dánska, Španielska, Fínska, Rakúska a Holandska dokazujú, že flexibilita a istota sú kompatibilné a zároveň sa vzájomne podporujú. Z takýchto úspechov je tiež zrejmé, že neexistuje jeden model, ktorý by vyhovoval všetkým. Prístup flexikurity môže byť užitočný pri prekonávaní politického a sociálneho odporu k reforme.

Správa hovorí tiež o tom, že na dosiahnutie správnej kombinácie flexibility a zamestnaneckej istoty je nevyhnutná aktívna politika trhu práce. Vo výdavkoch členských štátov na aktiváciu ľudí hľadajúcich si zamestnanie pretrvávajú rozdiely, menej ako 0,25 % v Českej republike, Estónsku, Lotyšsku, Slovensku a Spojenom kráľovstve až po 1,5 % HDP v Dánsku. Úspech nezávisí iba od toho, koľko investujeme, ale aj od toho, ako efektívne investujeme v oblastiach ako sú odborná príprava a verejné služby zamestnanosti.

  • Podporujte vysokokvalifikovanú, adaptabilnú a mobilnú pracovnú silu

Od roku 2000 v EÚ významne vzrástol počet vysokokvalifikovaných pracovných miest. Napriek tomuto pozitívnemu vývoju má EÚ stále relatívne nižší podiel vysokokvalifikovaných pracovníkov na celkovej pracovnej sile ako USA. Navyše z pohľadu HDP dáva EÚ iba 1,2 % svojho HDP na vyššie vzdelávanie, čo je menej ako polovica porovnateľného údaju pre USA.

Správa poukazuje na to, že na dosiahnutie vyššej produktivity prostredníctvom technologického pokroku sú životne dôležití vysokovzdelaní a prispôsobiví pracovníci. Tvrdí sa v nej, že vysokokvalifikovaná a prispôsobivá pracovná sila zlepšuje schopnosť krajiny vytvárať nové technológie na domácej pôde, ale aj schopnosť absorbovať a implementovať úspešné technológie vyvinuté v zahraničí.

Geografická mobilita pracovníkov sa podčiarkuje ako dôležitý spôsob vyrovnávania sa so súčasnými výzvami trhu práce v rozšírenej EÚ. Ale keďže v inom členskom štáte žije menej ako 2 % občanov v produktívnom veku, je potrebné zvýšiť úsilie zamerané na vytvorenie skutočnej kultúry mobility. Toto úsilie by sa malo zamerať nielen na odstránenie administratívnych a právnych prekážok mobilite, ale aj na redukovanie spoločenských, kultúrnych, vzdelanostných a infraštruktúrnych bariér.

  • Pozitívna úloha EÚ v oblasti zamestnávania a sociálnych vecí

Väčšina Európanov hodnotí úlohu EÚ v oblasti zamestnávania a sociálnych vecí pozitívne

Z prieskumu Eurobarometra (6. november 2006) vyplýva, že väčšina Európanov hodnotí úlohu EÚ v oblasti zamestnávania a sociálnych vecí pozitívne. Okrem toho si 75 % občanov EÚ myslí, že Európska únia má pozitívny vplyv na prístup ku vzdelávaniu a odbornej príprave, na tvorbu pracovných miest a na boj proti nezamestnanosti. Výsledky prieskumu tiež ukazujú, že prevažná väčšina (84%) európskych pracovníkov sa neobáva, že v blízkej budúcnosti príde o svoje súčasné zamestnanie, ale podobné percento pripúšťa, že “pracovné miesto na celý život” patrí minulosti. Väčšina respondentov zdôrazňuje význam pravidelnej odbornej prípravy a schopnosť adaptovať sa na nové pracovné miesto. V tejto súvislosti mnohí oceňujú podporu Európskeho sociálneho fondu, z ktorého je možné získať prostriedky na zlepšenie zručností a pracovných perspektív.

Vo všeobecnosti má väčšina Európanov pozitívny názor na činnosť EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych záležitostí (56 %), čo od konca roka 2003 predstavuje zvýšenie o 4 percentuálne body (v EÚ15). Okrem toho sú viac než tri štvrtiny respondentov názoru, že EÚ má pozitívny vplyv na prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave (79 %), na presadzovanie rovnosti žien a mužov (76 %) a na boj proti iným formám diskriminácie (75 %).

Okrem toho si 72 % myslí, že vplyv EÚ sa pozitívne prejavuje v tvorbe nových pracovných miest a riešení nezamestnanosti a 71 % uviedlo, že EÚ pomáha v boji proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe.

  • Flexibilita pracovných zmlúv

Pracovné zmluvy by sa mali stať flexibilnejšie, aby podporili tvorbu pracovných miest.

Sedem z desiatich Európanov súhlasí s tým, že “pracovné zmluvy by sa mali stať flexibilnejšie, aby podporili tvorbu pracovných miest “. 84 % Európanov verí, že si svoje pracovné miesto udrží ďalších šesť mesiacov. Viac než polovica stále verí, že v prípade nadbytočnosti si nájdu nové pracovné miesto. Optimizmus varíruje v členských štátoch, najväčší je v Dánsku, ktoré je často označované za model kombinácie flexibility s pracovnou istotou.

  • Odborná príprava

Prevažná väčšina Európanov (88 %) verí, že pravidelná odborná príprava zlepšuje ich pracovné perspektívy. Oveľa nižšie, ale stále relatívne vysoké percento (24 %) uvádza, že za posledných 12 mesiacov absolvovali nejakú formu odbornej prípravy. Z analýzy vyplýva, že odborná príprava má pozitívny vplyv na presvedčenie zamestnancov, že si udržia svoje súčasné pracovné miesto a v strednodobom horizonte si udržia akékoľvek pracovné miesto.

  • Áno opatreniam EÚ

Európania okrem toho jednoznačne schvaľujú opatrenia iniciované EÚ, ako napr. pravidelná odborná príprava na pracovisku (87 %) a rozširovanie siete zariadení starostlivosti o deti (82 %), ktoré považujú za vhodné v záujme zamestnávania vyššieho počtu osôb a dlhšieho pracovného života.

Keďže politika zamestnanosti a sociálna politika EÚ je finančne podporovaná z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, pozitívne vnímanie úlohy EÚ v týchto politických oblastiach svedčí o dobrých výsledkoch fondu. Tretina Európanov ESF pozná, často však len na základe jedného zo širokej škály opatrení podporovaných z fondu.

Pozície:

Predseda Komisie José Manuel Barroso sa v októbri ku flexikurite vyjadril:  „Pracovníci a podniky môžu spolu benefitovať z flexikurity. Namiesto toho, aby sme pracovníkom brali sociálnu bezpečnosť, musíme vytvoriť nové formy bezpečnosti. Bezpečnosť na určitom pracovnom miestne môže byť rozvinutá do bezpečnosti v zmene, budovaním mostov medzi pracovnými miestami a umožnením ľuďom získať nové zručnosti, aby nik neuviazol na pracovnom mieste, ktoré nemá budúcnosť, alebo nikto neuviazol v trvalej nezamestnanosti.

Vladimír Špidla, komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť šancí, privítal pokrok v zamestnanosti, ale zdôraznil: “Napriek rastu v počte zamestnaných žien a starších pracovníkov sa celkový cieľ pomeru zamestnanosti 70 % jednoducho nedosahuje dostatočným tempom.” Dodal: “Je jasné, že na dosiahnutie tohto cieľa je vo väčšine členských štátov potrebné vynaložiť väčšie úsilie. Prísne uplatňovanie reforiem podľa európskych usmernení a odporúčaní v oblasti zamestnanosti musí byť na programe dňa.”

Občania jasne signalizujú, že sú ochotní prispôsobiť sa potrebným zmenám na európskom trhu práce. Verejná politika musí splniť ich očakávania a vytvoriť správne podmienky na využitie pracovného potenciálu všetkých generácií
Vladimír Špidla

Na výsledky prieskum reagoval: “Pozitívne je zistenie, že ľudia si stále viac uvedomujú potrebu celoživotného vzdelávania na udržanie svojej zamestnanosti. Je to ústredná myšlienka koncepcie flexiistoty. Správa o zamestnanosti v Európe 2006 však ukazuje, že najväčší nedostatok európskych trhov práce spočíva práve v tejto oblasti.” (pozri tlačovú správu IP o zamestnanosti v Európe …..). “Občania jasne signalizujú, že sú ochotní prispôsobiť sa potrebným zmenám na európskom trhu práce. Verejná politika musí splniť ich očakávania a vytvoriť správne podmienky na využitie pracovného potenciálu všetkých generácií”.

 
Matúš Senaj z Inštitútu sociálnej politiky odhaduje, že „v roku 2006 stúpne zamestnanosť na Slovensku približne o 1,9 až 2,4%. Uvedené predpovede sú založené na týchto predpokladoch vývoja ekonomiky v roku 2006:

  • rast HDP v stálych cenách 6%
  • rast reálnych miezd 3,9%
  • prítok priamych zahranicných investícií na rovnakej úrovni ako v roku 2005
  • celkový objem úverov poskytnutých podnikom o 3% vyšší ako v roku 2005

Miroslav Beblavý a Matúš Senaj v analýze “Trh práce včera, dnes a zajtra” z augusta 2006 poukazujú na problematiku slovenského agrosektora, v ktorom postupne klesá počet pracujúcich. „Pri podrobnejšom pohľade na zamestnanosť v jednotlivých sektoroch vidíme, že na Slovensku je najmenej atraktívnym sektorom pre zamestnanie sa pôdohospodárstvo. Najvýznamnejšou zmenou v pôdohospodárstve, z pohľadu trhu práce, bol postupný pokles pracujúcich v tomto odvetví a preto podiel pôdohospodárstva na celkovej zamestnanosti klesol takmer na polovicu (z 9,2% v roku 1995 na 4,7% v roku 2005), čo je ešte stále mierne nad priemerom EÚ. …a iba mierny nárast počtu nezamestnaných z pôdohospodárskeho sektoru nasvedčuje tomu, že pracovná sila sa presúva z pôdohospodárstva do iných odvetví.

REKLAMA

REKLAMA