Európe hrozia nepokoje

Ako globálna recesia pokračuje v ničení priemyslu a dvíhaní čísel nezamestnanosti v Európe, pravdepodobnosť sociálnych nepokojov stúpa. Francúzsko dnes zažíva masový štrajk.

Prvým zaťažkávajúcim testom pre jednu z veľkých krajín EÚ je generálny štrajk proti reformám Nicolasa Sarkozyho vo Francúzsku.

Osem z hlavných odborových zväzov krajiny sa pridalo ku štrajku za širokej podpory francúzskej verejnosti. Podľa prieskumu verejnej mienky až 70 % opýtaných sympatizuje s protestujúcimi.

Ronald Janssen, ekonóm Európskej konfederácii odborových zväzov (EUTC) pre EurActiv uviedol, že sociálne nepokoje naprieč Európou sa zintenzívnia a spolu s eskaláciou hospodárskej krízy veľmi pravdepodobne prerastú do „explózie“.

„Nie len že bude stúpať nezamestnanosť, ale zamestnávatelia zaútočia na veľa zo sociálnych výhod. Povedia: "Ak si chceš udržať zamestnanie, budeš musieť akceptovať zníženie mzdy a výhod"“.

Island ako predzvesť toho, čo sa stane s Európou?

Islandský premiér Geir Haarde sa stal prvým európskym politikom, ktorý prišiel o svoj post v priamom dôsledku ekonomickej krízy. Pádu Haardeho vlády predchádzali niekoľko týždňov trvajúce protesty v Reykjavíku, počas ktorých sa dokonca pálila podobizen premiéra pred parlamentom. Haarde pred odchodom z úradu varoval, že ekonomická kríza by mohla prerásť do krízy politickej.

Island môže byť signálom pre kontinentálnu Európu. Marko Papic, geopolitický analytik z Stratfor tvrdí, že prípad Islandu nám ukázuje „ako veci môžu dopadnúť v Európe“.

Po nepokojoch v Grécku sa protivládne protesty konali v Bulharsku, Lotyšsku aj Litve. Dominique Strauss-Kahn, prezident Medzinárodného menového fondu varoval na sklonku roka 2008, že „sociálne nepokoje môžu byť realitou v mnohých krajinách, vrátane vyspelých ekonomík“.

Papic poukazuje na fakt, že v roku 2009 sa bude v Európe konať veľa volieb – v Nemecku, v Litve, Bulharsku, Ukrajine a samozrejme aj na Slovensku (prezidentské a voľby do VÚC). "Volebná kampaň sa bude musieť niesť na pozadí ekonomických ťažkostí a akékoľvek sociálne nepokoje sa s voľbami len vystupňujú".

Sociálna Európa v troskách?

V najhoršom možnom scenári by sme podľa Janssena mohli byť svedkami „explózie nepokojov a de facto kolapsu európskeho sociálneho modelu tak ako ho poznáme“.

„Snaha vlád zachrániť banky pumpovaním kapitálu a poskytovanie garancií podnikom predstavuje veľkú záťaž pre verejný rozpočet.

To bude následne viesť k tlakom zo strany Európskej komisie, OECD a ekonómov vo všeobecnosti. Pre verejné financie to nebude udržateľná situácia, takže bude treba skresať sociálne istoty, čo bude viesť k oslabeniu konceptu sociálnej Európy.“

"Ľudia si začnú uvedomovať, že v skutočnosti platia za excesy bánk a systému korporátnych odmien pre top manažérov", uzatvára ekonóm. 

REKLAMA

REKLAMA