Európsky súd predbežne podporil odborárske práva

V kontroverzných prípadoch Laval a Viking podporil Európsky súdny dvor právo odborov na kolektívnu akciu.

Pozadie

Prípade Laval (známom tiež ako prípad Vaxholm) vyslala lotyšská spoločnosť Laval un Partneri niekoľko desiatok pracovníkov z Lotyšska na viaceré stavby vo Švédsku. Medzi iným pracovali na obnove školy v meste Vaxholm. Švédske odbory však lotyšskú spoločnosť zažalovali za to, že nebola ochotná podpísať kolektívnu dohodu a rešpektovať švédsku legislatívu v oblasti pracovných podmienok a minimálnych platov. Švédsky odborový súd posunul žiadosť na Európsky súdny dvor (ESD).

V prípade Viking zas hrozila Medzinárodná federácia pracovníkov v dopraveFínska únia námorníkov odvetnými opatreniami voči plánom spoločnosti Viking Line zmeniť vlajku na jednej z jej fínskych lodí – preregistrovať ju do Estónska  – a nahradiť posádku lacnejšími estónskymi pracovníkmi. Apelačný súd v Londýne prípad rovnako posunul v novembri 2005 na Európsky súdny dvor.

Otázky

Generálny advokát ESD Paolo Mengozzi predstavil 23. mája 2007 závery v prípade Laval. Pri tejto príležitosti povedal, že „tam, kde členská krajina nemá systém deklarovania kolektívnych dohôd ako univerzálne aplikovateľných“, má byť Smernica o vysielaní pracovníkov „interpretovaná tak, aby nebránila odborom pokúšať sa, prostriedkami kolektívnej akcie… priviesť poskytovateľa služieb z inej členskej krajiny k zaplateniu úrovne mzdy, ktorá je určená v zhode s kolektívnymi dohodami aplikovateľnými v praxi na domáce podniky v rovnakom sektore“.

V prípade Viking generálny advokát Miguelo Poiares Maduro vyjadril názor, že odbory môžu pristúpiť ku kolektívnej akcii aby presvedčili firmu nepresúvať prevádzku, pokiaľ to nevedie k deleniu trhu práce podľa národných línií, alebo pokiaľ to nebráni spoločnosti poskytovať služby v inej členskej krajine.

Generálny advokát tvrdí: „Článok 43 EC nebráni odborovým zväzom, alebo asociáciám odborových zväzov, kolektívne konať, s cieľom brániť pracovníkov spoločnosti, spôsobom, ktorý má z následok obmedzenie práva vytvorenia spoločnosti, ktorá sa chce presídliť do inej členskej krajiny. O tom, či takéto konanie zodpovedá zákonom v kontexte aplikovateľných domácich pravidiel týkajúcich sa výkonu práva na kolektívne konanie, má rozhodnúť národný súd, za predpokladu, že prípady relokácie v rámci Spoločenstva nie sú posudzované menej priaznivo, ako prípady relokácie v rámci národných hraníc.“

Pozície

Generálny tajomník ITF David Cockroft vyhlásil: „Pre kohokoľvek, kto študuje tento prípad, je to zaujímavý názor. Sú v ňom výhodné a nevýhodné prvky. Vítame, že pán Maduro podporil právo odborov na kolektívnu akciu. Myslíme si však, že existuje dôvod prehodnotiť tú časť názoru, ktorý môže v podnikateľoch vyvolať pocit, že môžu obísť tieto práva akýmsi cezhraničným hopskokom.“

Generálny tajomník Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) John Monks povedal: „Toto ej dobrá správa pre odbory a pre Európu. Bolo udržané právo odborov konať, aby prinútili spoločnosť z inej členskej krajiny rešpektovať kolektívne dohody. Generálni advokáti podporili aj právo odborov odrádzať firmu od relokácie do inej krajiny. Detaily budeme podrobne skúmať, no sú to dôležité míľniky a pozitívne názory pre európske odbory a pre Európu.“

Predseda Strany európskych socialistov Poul Nyrup Rasmussen povedal: „Sú to vynikajúce správy. Zmizol tým meč visiaci nad európskym kolektívnym vyjednávaním a ponúka to šancu slušnej dohody pre ženy a mužov, ktorí cestujú za prácou do inej krajiny. Ukazuje to, že EÚ nie je o behu k čo najnižším platom a najhorším pracovným podmienkam – je to poskytovaní práv pracovníkom, bez ohľadu na to, kde v Európskej únii žijú a pracujú. Uľavilo sa mi, že súd hlasoval v prospech pracujúcich ľudí.“

REKLAMA

REKLAMA