Rozdiely medzi bohatými a chudobnými na Slovensku vraj nie sú veľké

Najbohatší obyvatelia Slovenska zarábali v roku 2006 štvornásobne viac než najchudobnejší. V porovnaní s priemerom EÚ a niektorými členskými krajinami sme na tom dobre, tvrdí Eurostat.

V roku 2006 zarábali najbohatší obyvatelia Slovenska štvornásobne viac ako najchudobnejší. Naša krajina sa tak v porovnaní s ostatnými partnermi vo V4 umiestnila na druhom mieste za Českou republikou.

Slovensku sa zo sociálneho hľadiska podľa informácií Eurostatu nedarí najhoršie. Pre porovnanie, rovnaká miera príjmového rozdielu je napríklad aj vo Francúzsku. V porovnaní s priemernými hodnotami EÚ sme na tom tiež lepšie:

  • v EÚ-25 je príjmová rozdielnosť 4,8-násobná,
  • v EÚ-15 je príjmová rozdielnosť 4,7-násobná,
  • v 13 krajinách eurozóny je príjmová rozdielnosť 4,6-násobná.

Viaceré vyspelé krajiny dosiahli vyššiu mieru príjmovej nerovnosti než Slovensko. Medzi ne patria napríklad:

Spomedzi menej vyspelých krajín EÚ sa najhoršími sociálnymi ukazovateľmi môžu „pochváliť“ napríklad:

Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV pre EurActiv povedala, že „veľké príjmové rozdiely spôsobujú dve možnosti: alebo krajiny inklinujú k americkému vzoru, alebo ide o chudobné štáty. Zvlášť oblasť Stredomoria je bez sociálnej tradície, teda sociálne zabezpečenie tu nie je rozvinuté.“

Metódu, ktorú si vybral Eurostat a podľa ktorej porovnal príjem 20% najchudobnejších s príjmom 20% najbohatších, považuje Kusá za nie celkom vhodnú. Podľa slovenskej sociologičky treba mať na pamäti, že „naše domácnosti sú vo veľkom strese kvôli finančným výdavkom. Medzi rokmi 2005 a 2006 sa situácia nezmenila, aj keď nezamestnanosť klesla a HDP začal výborne rásť.“

Len približne 3-4 percentá slovenskej populácie nežijú vo finančnom strese. Vyplýva to zo štatistických údajov EU-SILC 2005 a 2006. Podľa Zuzany Kusej tak treba pristupovať aj k štatistikám Eurostatu. Súčasne si kladie otázku, či je výber vzorky krajných 20% vhodný, keď upozorňuje na záver eseje „Graduates versus Oligarchs“ od Paula Krugmana, v ktorej autor na príklade pozorovania v USA spochybnil metódu porovnávania dvoch krajných kvintilov (vrchných a spodných 20% spoločnosti).

Paul Krugman upozorňuje, že v období 1972 – 2001:

  • príjem najbohatších 10% spoločnosti narástol o 34%,
  • príjem najbohatšieho 1% spoločnosti narástol o 87%,
  • príjem najbohatšej desatiny percenta spoločnosti narástol o 181%,
  • príjem najbohatšej stotiny percenta spoločnosti narástol o 497%.

Uvádza, že sa nejedná o chybu, ale o realitu, podľa ktorej v americkej spoločnosti existuje veľmi malá skupina extrémne majetných obyvateľov. Na základe tohto pozorovania spochybnil metódu porovnávania dvoch krajných kvintilov spoločnosti a označil ju za takú, ktorá naoko zatvára roztvorenie príjmových nožníc spoločnosti.

REKLAMA

REKLAMA