Fenomén nezamestnanosti mladých: hľadanie východísk

Odborná konferencie FES a Inštitútu zamestnanosti zaostrila na problém nezamestnanosti mladých ľudí cez vystúpenia širokej škály vystupujúcich.

Štátny tajomník Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš súhlasí, že nezamestnanosť mladých sa na Slovensku stala fenoménom a nie je už len obyčajnou prekážkou. „Stala sa akoby trvalo súčasťou slovenskej spoločnosti, čo je veľmi vážne, lebo to ukazuje, že sa nám dlhodobo nedarí s týmto problémom vyrovnať.“ Kým sa tak nestane je ťažko podľa Ondruša hovoriť o nejakej budúcej prosperite Slovenska.

„Vyrastá nám tu generácia, ktorá je bohužiaľ ovplyvňovaná nereálnymi predstavami o živote a o pracovnom živote,“ čo podľa štátneho tajomníka treba ovplyvňovať najmä cez rodičov.

Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti, hovorí, že novinové titulky o „každom treťom mladom človeku bez práce“ sú trochu zveličené. Dôvody nezamestnanosti treba vidieť v krízou zabrzdenom vznikaní nových pracovných miestach, čo postihuje absolventov ako aj v nie najšťastnejšie nastavenom školstve, „ktoré trošku zaspalo dobu“. Udržať existujúce pracovné miesto bolo podľa štatistík relatívne jednoduché. Michal Páleník predstavil štatistiky nezamestnanosti naviazané na demografické faktory. Pripomína, že v minulosti sme mali aj horšiu situáciu pokiaľ ide o nezamestnanosť.

Mladí ľudia sú buď pracujúci, nezamestnaní alebo študujúci alebo neaktívni (na rodičovskej dovolenke). Z pohľadu štátu je lepšie ak mladý človek študuje, ako keby bol nezamestnaný aj keď je na diskusiu, či je pre štát lepšie keby namiesto štúdia pracoval.

Emil Machyna z odborárskeho zväzu Kovo v príspevku konštatoval, že spomalený rast pod vplyvom krízy pravdepodobne nebude generovať nové pracovné miesta, no rastie produktivita práce, čo sa nie vždy premieta do mzdy. „Je ťažké zamestnávať ľudí v terciárnej sfére ak 60 % ľudí zarábajú 500 eur a nemôžu si dovoliť si ani holič, nehovoriac o  dôchodcoch.“

Vidí priestor na vytvorenie nových pracovných miest v skrátení pracovného času. Slovensko má podľa Maychnu tretí najdlhší pracovný čas v EÚ a to ešte nevykazujeme všetky „cezčasy“ poctivo. Holandsko má 35-hodinový pracovný čas  a nízku mieru nezamestnanosti. Náklad na zníženie pracovného času by podľa neho boli nižšie ako prínosy. Obavy rozhodovateľov a priemyslu sú podľa neho neopodstatnené, čo ukazuje aj skúsenosť starej EU15.

Jan Herich z Ústavu informácií a prognóz školstva hovoril o nezamestnanosti absolventov stredných škôl. Situácia je podľa jeho slov v tomto segmente diferencovaná. Ministerstvo školstva mení nastavenie vzdelávajúcich odborov a pristupuje k redukcii sústavy odborov na základe zisťovanej miery nezamestnanosti abolventov. Cirka 600 odborov bolo zredukovaných na 400. Nad racionalitou rodičov a študentov pri výbere odboru podľa Hericha často preváži móda. „Snažíme sa informovať, ktoré odbory sú rizikové a ktoré majú väčšiu perspektívu uplatnenia.“

Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov považuje že najvýpovednejšiu metodiku merania nezamestnanosti mladých „neither in emplyoment nor in education“, ktorú máme okolo 14 %. Ako jeden z dôvodov sa uvádza, že máme nízky pomer PP na dobu neurčitú v porovnaní s inými formami pracovného vzťahu. Mnohí mladí ľudia si podľa neho vyberajú iné, alternatívne úväzky a mnohí využívajú agentúrnu prácu. Bolo by podľa neho užitočnejšie spraviť štúdiu ako vplýva životný štýl na zamestnanosť.

Väčšiemu zamestnávaniu všeobecne podľa Hoštáka bráni zlý stav podnikateľského prostredia, čo sa pretavuje do nemožnosti vytvárať nové pracovné miesta. Nevyhovujúci je aj vzdelanostný profil absolventov, ktorý sa nekryje s požiadavkami trhu práce. Z viac ako 5 tisíc voľných pracovných pozícií za september sú väčšina pozície remeselníkov a kvalifikovaných pracovníkov na obsluhu strojov a zariadení. V RUZ vidia potrebu zmeny systému vzdelávania a zmeny systému financovania vzdelávania na hlavu študenta. Podľa Hoštáka je štúdium humanitných odborov jednoduchšie a štát má prioritizovať vzdelávanie najmä smerom na technické smery:

„Štát by mal finančne podporovať štúdium v tých oblastiach, po ktorých je dopyt zamestnávateľov a pokiaľ niekto chce študovať kulturológiu alebo politickéý systém krajín subsaharskej Afriky, tak nech sa páči, ale nech si to financuje sám“, povedal Hošták.

Navrhuje tiež sflexibilniť pracovnoprávnu legislatívu a zníženie odvodového zaťaženia práce.

Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých podnikov upozornil na rozdiel medzi samostatným živnostníkom a tými, čo zamestnávajú ďalších ľudí, ktorých je až 250 tisíc. Gro zamestnanosti je na Slovensku v malých podnikoch, hovorí. U týchto malých podnikov je požiadavka skôr univerzálnejšieho a komplexnejšieho zamestnanca (technik a ekonóm, ekonóm a právnik a pod), čo je zameranie, ktoré do škôl nedostávajú.

Cena práce je 55 % z celkového mzdového nákladu, čo sa obchádza vzťahmi živnostník – živnostník. Musíme podľa Sirotku vymyslieť systém, aby sa ekonomicky oplatilo zamestnávať na TPP, nie len cez represiu a definíciu závislej práce. Malé firmy viac pociťujú aj odchod svojich zamestnankýň na materskú.

II.Panel:

Katarína Lanáková z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny predstavila štatistiky nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je asi o 15% vyššia, než všeobecná miera nezamestnanosti. Informovala o pripravovanom Akčnom pláne pre mládež, na ktorom ministerstvo spolupracuje s rezortom školstva. Jedným z jeho pilierov sú opatrenia na zosúladenie vzdelávania a potrieb trhu práce. Zamestnanosť majú zvýšiť aj národné projekty podpory zamestnávania mladých ľudí, ktoré budú spustené ešte v tomto roku a budú trvať do 2015. Z prostriedkov európskych fondov podporia prostredníctvom refundácie mzdových nákladov vznik pracovných miest pre mladých vo verejnom i súkromnom sektore. Ďalším dôležitým opatrením akčného plánu má byť úprava legislatívy, vďaka ktorej sa absolventská prax stane jedným z hlavných nástrojov aktívnej politiky trhu práce.

Eva Masárová z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR konštatovala, že najväčšie problémy so zamestnávaním majú dve skupiny mladých ľudí – s nízkym, a vysokoškolským vzdelaním. V rámci rôznych plánovaných riešení sa venovala aj podpore podnikania mladých ľudí. Za pozitívum považuje, že tento záujem rastie. Popísala niektoré pilotné projekty na úrovni základných a stredných škôl, ako aj na iniciatívy na vysokoškolskej úrovni. Výzvami sú zmeny vo vzdelávaní na základnej a stredoškolskej úrovni, ktoré je dnes zamerané na výchovu „zamestnancov“ a nie „podnikateľov“, resp. „zamestnávateľov“. Výzvou je aj potreba lepšieho prepojenie vzdelávania a praxe, posilnenei podnikateľský mentoringu pre začínajúcich podnikateľov, a lepšia koordinácia aktivít viacerých subjektov pôsobiacich v tejto oblasti.

Andrej Steiner zo spoločnosti die Barter popisoval rakúske skúsenosti s prácou s nezamestnanými. Upozornil, že v čase hospodárske krízy, keď európske krajiny znižovali rozpočtové výdavky, rakúsky rozpočet na prácu s nezamestnanými sa naopak zvyšoval. Výsledkom bolo, že sa nezamestnanosť podarilo udržať na predkrízovej úrovni. Rakúsky systém neponúka len pasívnu podporu, s nezamestnanými pracuje predovšetkým aktívne, v oblasti vzdelávania, získavania zručností a pod. Rakúske úrady práce sú schopné reagovať aj na individuálne potreby klientov, pomôcť im zo získaním kvalifikácie potrebnej pre konkrétne zamestnanie.

Monika Martišková z Inštitútu ekonomických štúdií na Univerzite Karlovej, Praha, upozornila na niektoré negatívne javy spojené s presadzovaním alternatívnych foriem zamestnávania, ako spôsobu riešenia nezamestnanosti mladých. Ilustrovala ich najmä na stážach, ktorú sú stále viac využívané v krajinách západnej Európy, a zavádzajú sa aj v stredoeurópskych krajinách. Mladí ľudia síce ich prostredníctvom vstupujú na pracovný trh, dostávajú sa však často do sociálne prekérnej situácie. Cez stáže sa nedostávajú ku kvalitným pracovným miestam, ale len k striedaniu zle platených, prípadne úplne neplatených „stáží“, s nízkou úrovňou sociálnej ochrany. Citovala štúdiu Medzinárodnej organizácie práce (ILO), podľa ktorej len asi 9 % stážistov dostane od zamestnávateľa následne ponuku na plnohodnotný pracovný pomer.

Na Slovensku a v Českej republike je situácia špecifická tým, že inštitút stáži prakticky supluje forma práce na dohodu. Tá v mnohých prípadoch plní de facto funkciu stáže. Monika Martišková tiež citovala prieskum, ktorý sa pozeral na dôvody, pre ktoré si mladí ľudia vyberajú prácu na čiastočný úväzok. Za posledné roky výrazne klesol počet tých, ktorí ako hlavný dôvod udávajú „vzdelávanie“ a vzrástol počet mladých, ktorých hlavným dôvodom je neschopnosť nájsť si prácu na plný úväzok.

Peter Gábor z Technickej akadémie vo Zvolene hovoril o projekte podnikateľského inkubátora, cvičnej firmy, ktorý je na pôde školy realizovaný. Ide o súčasť vzdelávacieho procesu, ktorá má absolventov strednej školy lepšie pripraviť na uplatnenie trhu práce, naučiť základné zručnosti pre začatie vlastného podnikania.

Podľa Maroša Kormana, podpredseda Študentskej rady vysokých škôl, je jednou z najdôležitejších príčin vysokej nezamestnanosti VŠ absolventov „zlá masifikácia“ vysokoškolského vzdelávania. V posledných rokoch bol umelo navýšený počet študentov, bez ohľadu na potreby trhu práce. Riešením môže byť úprava počtu absolventov jednotlivých odborov tak, aby sa preferovali smery s lepším pracovným uplatnením, aj správna implementácia Bolonského systému, v rámci ktorej by bol bakalársky stupeň vysokoškolského vzdelávania zameraný na praktické zručnosti, magisterský stupeň na teoretické vedomosti, a doktorandský na vedu a výskum.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA