Flexikurita – nie vždy znamená to isté

Prenesenie severského konceptu flexikurity do iných členských štátov EÚ nebude fungovať, ak nebudú zohľadnené národné trhy práce a ich sociálne tradície. Tvrdí to Komisia, ktorá vyhlásila, že neskôr v priebehu tohto mesiaca odporučí rôzne cesty k reforme.

Práca - stavbári
Zdroj: Jose Manuel Holguín, www.creativecommons.org

Pozadie:

Štáty, používajúce koncepciu flexikurity na svojich pracovných trhoch, majú nasledujúce spoločné znaky:

  • flexibilné pracovné kontrakty
  • aktívne politika trhu práce
  • celoživotné vzdelávanie
  • moderný systém sociálneho zabezpečenia
  • sociálny dialóg

Dánsko je považované za štát, stelesňujúci koncepciu flexikurity, ale aj Fínsko, Holandsko, RakúskoŠvédsko zdieľajú dostok charakteristík flexikurity na to, aby si mohli nárokovať členstvo v klube. Vďaka úspechu týchto krajín pri tvorbe nových pracovných miest a udržiavaní vysokej úrovne sociálnej ochrany, kým krajiny ako Francúzsko, Nemecko a krajiny Stredomoria zaostávajú, boli v roku 2005 naštartované diskusie o tom, ktoré lekcie z koncepcie flexikurity by mohli byť použité menej úspešnými členmi Únie.

Rakúske predsedníctvo pridalo otázku flexikurity v prvej polovici roku 2006 na agendu EÚ usporiadaním konferencie na ministerskej úrovni v januári 2006. Komisia v súčasnosti pracuje na posledných úpravách svojho oznámenia o flexikurite, ktoré by malo preniesť túto koncepciu na európsku úroveň.

Otázky:

Flexikurita by mal byť vnímaná ako politická stratégia a nie ako model, naznačil 6. júna predstaviteľ Komisie na každoročnom Týždni zamestnanosti v Bruseli, kde načrtával prístup Komisie k tejto otázke, ktorý bude zverejnený v oznámení neskôr v priebehu júna.

Na zasadnutí panelu s názvom „Flexikurita – ako funguje v praxi?“, povedal Jos Kester, koordinátor z generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť Komisie, že flexibilita a zabezpečenie nie sú v protiklade, ako sa tradične myslí, ale môžu byť vzájomne skombinované. Povedal, že stratégia by mohla pomôcť vyriešiť problémy s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily na trhu práce, ako aj otázku zabezpečenia pracovných miest v prípade, že sa firmy presunú alebo zatvoria, a preto by mala flexikurita byť v spoločnom záujme zamestnávateľov aj pracovníkov.

Kester však uznal, že členské štáty EÚ majú rôzne východiskové pozície a preto odlišné sociálne tradície, ktoré nemôžu byť ignorované.

Oznámenie Komisie o flexikurite, ktoré by malo byť zverejnené koncom júna 2007, preto odporučí rôzne cesty na prekonanie prekážok, ktoré jednotlivým krajinám bránia skombinovať flexibilitu so zabezpečením. Hoci tieto odporúčania vezmú do úvahy rozdiely medzi členskými štátmi, nebudú to odporúčania, odlišné pre každú krajinu, ale budú sa týkať odlišných druhov štrukturálnych problémov a zvýraznia najlepšie praktiky, ktoré sa dajú v členských štátoch nájsť. Kester dodal, že dôležitosť zainteresovania sociálnych partnerov v rozhodnutiach o opatreniach, týkajúcich sa prenosu myšlienok flexikurity do jednotlivých krajín, je mimoriadne potrebná preto, aby existovala k takýmto schémam prenosu dôvera, ktorá by zaručila ich úspech.

Pozície:

Profesor Ton Wilthagen, riaditeľ výskumného programu o flexikurite na univerzite v Tilburgu v Holandsku a spravodajca expertnej komisie pre flexikuritu, hlavného „mozgu“ za iniciatívou Komisie, vyzval k tomu, aby sa diskusia o flexikurite stala „konkrétnejšou a orientovanou na prax“. Opísal flexikuritu ako istú formu „vzájomného a spoločného manažovania rizika pre zamestnávateľov a pracovníkov“. Spoločnosti, ktoré čelia dvojitému riziku kvalitatívneho a kvantitatívneho nesúladu ich potrieb s ponukou na trhu práce, pracovníci čelia riziku straty svojich pracovných miest a bezpečnosti v zamestnaní a môže byť pre nich nemožné vyvážiť svoj život a prácu. Pomoc jednej strane manažovať riziká a súčasne manažovať riziká na druhej strane je tým, o čom je podľa Wilthagena podstata flexikurity.

Emmanuel Jahan, zástupca skupiny Air France – KLM pre zamestnanosť a sociálne záležitosti v Bruseli, zdôraznil, že flexikurita ide za hranice konvenčnej sociálnej politiky, čo vytvára nutnosť zostavenia sietí na národnej a cezhraničnej úrovni, ktoré by spájali regióny, členské štáty, sociálnych partnerov a podniky. Uviedol príklad vlastnej spoločnosti a povedal, že flexibilné firmy stále čelia silným prekážkam, napr.:

  • rozdielom, týkajúcich sa pracovných práv v jednotlivých členských krajinách, ktoré musia byť prekonané ich konvergovaním
  • nedostatkom právnej istoty v dohodách medzi sociálnymi partnermi v jednotlivých krajnách
  • zložitými administratívnymi opatreniami, týkajúcimi sa pracovníkov, usadených v inom členskom štáte
  • neistotou, pokiaľ ide o aplikovateľnosť práv v prípadoch právnych sporov
  • zložitým prístupom k prostriedkov európskych fondov, ktoré by mali uľahčovať flexibilitu a mobilitu

Annemarie Muntzová, prezidentka Eurociett, Európskej konfederácie súkromných pracovných agentúr, poukázala na spoločnú deklaráciu Eurociett a odborovým zväzom UNI-Europa, ktorá je podľa nej jedinou sektorovou dohodou medzi sociálnymi partnermi. Kritizovala tiež skutočnosť, že na tohtoročný Týždeň zamestnanosti nebol pozvaný žiadny zástupca odborov. Muntzová zdôraznila dôležitosť dočasnej práce prostredníctvom agentúr pri uľahčení prechodov rôzneho druhu, ktoré charakterizujú flexikuritu – zo vzdelávania na trh práce, z jednej práce do inej, ako aj umožnenie ľuďom vyvážiť vlastný súkromný a pracovný život. Muntzová vyzvala k odstráneniu toho, čo nazvala „nezdôvodniteľnými bariérami“ ako sektorové zákazy dočasnej práce a požadovala, aby boli pracovné agentúry pre dočasnú prácu zmienené v revidovaných lisabonských usmerneniach zamestnanosti.

Komisár pre zamestnanosť Vladimír Špidla na tom istom podujatí povedal: „Myslím si, že Komisia podporuje diskusiu o flexikurite svojou iniciatívou pre podporu mobility pracovníkov a uľahčenie prechodu z jednej práce na inú. Samozrejme neexistujú jednoduché odpovede na všetky otázky, ktoré vznikajú. Cieľom však je umiestniť ľudský kapitál do centra nášho úsilia. To je presne tým, o čom je celá diskusia a flexikurite.“

Fernando Medina, štátny tajomník Portugalska pre zamestnanosť, na Týždni zamestnanosti povedal toto: „Myslím si, že flexikurita je veľmi, veľmi komplexnou otázkou a, hľadiac na vec poctivo, by sme nemali oddeliť tento prístup od národnej a kultúrnej reality.“ Zmienil sa o príklade Portugalska, ktoré má podľa neho jeden z najviac reštriktívnych trhov práce v EÚ a zároveň jednu z najvyšších mier zamestnanosti a dodal: „Ak sa budeme pokúšať o importovanie, a to bez akejkoľvek kritiky, nejakú podobu dánskeho modelu, bude to v každej krajine zlyhaním, s výnimkou Dánska.“

Ďalšie kroky:

  • 20. apríl 2007: Konferencia zainteresovaných strán, organizovaná Komisiou, o flexikurite.
  • 18. jún 2007: Výbor pre zamestnanosť Európskeho parlamentu bude hlasovať o správe, pripravenej z vlastnej iniciatívy Parlamentu, s názvom „Modernizovať pracovné právo, aby spĺňalo výzvy 21. storočia“. Hlasovanie v pléne je plánované na 21. jún 2007.
  • koniec júna 2007: Komisia zverejní oznámenie o flexikurite.
  • 5.-6. júl 2007: Neformálne stretnutie Rady ministrov práce v Gumaraes v Portugalsku s agendou flexikurity.
  • 13.-14. september 2007: Portugalské predsedníctvo usporiada konferenciu o flexikurite.

REKLAMA

REKLAMA