Globalizačný fond: len symbol solidarity?

Komisia prezentovala detaily návrhu zriadenia Fondu pre vyrovnanie následkov globalizácie. Fond má poskytovať podporu pracovníkom, ktorých spoločnosti boli negatívne zasiahnuté globalizáciou. Ekonomickí experti spochybňujú dôvody vytvorenia fondu, i jeho skutočné dopady.

 

Pozadie

V decembri 2005 sa lídri EÚ zhodli na vytvorení Európskeho fondu pre vyrovnanie následkov globalizácie a Komisiu požiadali, aby vypracovala pravidlá jeho fungovania. Myšlienka podporného fondu pôsobiaceho v prípadoch, že tlakom globalizácie dôjde k masívnemu prepúšťaniu pracovníkov, sa zrodila po francúzskom a holandskom „nie“ Ústavnej zmluve a veľkej reštrukturalizácii vo francúzskej pobočke firmy HP, ktorá viedla k značnému znižovaniu počtu pracovných miest. Hoci sa viacero členských krajín pôvodne postavilo proti návrhu, cestu k existencii mu otvorila kompromisná dohoda o Finančnej perspektíve na roky 2007-2013.

Otázky

Ročný rozpočet fondu bude 500 miliónov eur. Členské krajiny budú môcť čerpať jeho prostriedky na rekvalifikáciu pracovnej sily, či finančnú podporu pre ľudí hľadajúcich novú prácu v prípade „veľkých štrukturálnych zmien vo vzorcoch svetového obchodu“. Komisia vypracovala veľmi komplexné kritériá fungovania fondu a poskytovania pomoci.

Na spoločnej tlačovej konferencii predseda Komisie Barroso a komisár pre sociálne otázky Špidla podčiarkli pri novom fonde aspekt solidarity. „Toto nie je fond na ochranu sektorov, ktoré už nie sú konkurencieschopné, ale fond na pomoc ľuďom“, povedal predseda Komisie. „Chcem ukázať, že EÚ sa zaujíma (o ich problémy).“

Niektorí ekonomickí experti majú vážne pochybnosti o povahe fondu. Podľa nich sa s ním spája niekoľko otázok:

  • Aká je európska pridaná hodnota, okrem symbolického gesta solidarity? Nepodkope fond zodpovednosť členských krajín pri hľadaní vlastných odpovedí v prípadoch ekonomickej reštrukturalizácie?
  • Neexistuje nebezpečenstvo, že sa fond stane bojiskom, na ktorom sa bude každý členský štát snažiť „vyboxovať“ svoj podiel na obmedzených zdrojoch?
  • Budú komplexné kritériá rešpektované?
  • Ako vysvetliť prepusteným pracovníkom, že nemajú právo na príspevok z fondu v prípade, že sa firma presunie z jednej krajiny do druhej (napríklad z Francúzska do Estónska), zatiaľ čo ich nezamestnaní susedia pomoc dostanú, pretože ich firma sa presunula mimo EÚ?

Pozície

Daniel Gros, riaditeľ analytického inštitútu Centre for European Policy Studies (CEPS), vyslovil pre EurActiv niekoľko pochybností o pláne: „Fond by mal byť symbolom, že sa EÚ „zaujíma“ o problémy tých, ktorí v globalizácii prehrávajú. Veľkosť fondu však znamená, že je to skutočne len kulisa. S pol miliardou eur nemôžete na úrovni EÚ urobiť veľa. Okrem toho, aj o tieto skromné fondy sa povedie zápas: máte odmeňovať tých, ktorí sa nedokázali pripraviť na globalizáciu? Môžete dať podporu relatívne bohatým (v Nemecku či Švédsku) ktorí stratili prácu, keď napríklad Poliaci majú len malú časť z ich príjmu aj keď si prácu udržia? A nakoniec, toto nie je v skutočnosti úloha pre EÚ, nakoľko členská krajiny rozhodujú svojou politikou, či je globalizácia problémom alebo príležitosťou.“

Eurochambers, Asociácia európskych obchodných a priemyselných komôr, tiež považuje fond za „chybu“. „Fond vydáva európskym podnikateľom nesprávny signál“, vyhlasuje Eurochambers. „Tento fond môže vytvoriť zdanie, že Európu môžeme ochrániť pred zvyškom sveta, čo nemôžeme.“

Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) sa na vec pozerá pozitívnejšie a návrh Komisie privítala. Kritizovala však obmedzenú úlohu sociálnych partnerov v implementácii fondu, ako aj fakt, že podpora pôjde len pracovníkom trpiacom delokalizáciou do tretích krajín – teda nie tým, ktorí stratili prácu odchodom podniku do inej krajiny EÚ.

Predseda Strany európskych socialistov Poul Nyrup Rasmussen sa o globalizačnom fonde tiež vyslovil pozitívne. Varoval však, že nemá „v žiadnom prípade brať členským krajinám povinnosť reinvestvovať do vzdelávania, výskumu a vývoja a iných podmienok tvorby nových pracovných miest.“

Ďalšie kroky

  • Návrh legislatívy pre vytvorenie fondu musí byť schválený Radou a Parlamentom.
  • Do platnosti môže vstúpiť 1. januára 2007.
  • Po jednom roku Komisia prehodnotí fungovanie systému.

REKLAMA

REKLAMA