Integrácia minorít je výhodná pre všetkých

Realita etnických menšín nie je dobrá, hoci pokrok je zjavný. Problémy sa však prenášajú z generácie na generáciu, zhodli sa prenášajúci na konferencii „Etnická diverzita na európskych trhoch práce: výzvy a riešenia pre Slovensku“, ktorú zorganizovala nadácia Friedrich Ebert Stiftung.

Zamestnanosť etnických skupín – jediná možnosť integrácie

Hoci je ťažké určiť presný počet Rómov žijúcich na Slovensku, podľa odhadov by to malo byť okolo 350 tisíc. Z toho dve tretiny sú v produktívnom veku a sedmina v školskom veku. Pričom zamestnanie má len 10 % a nezamestnanosť je na úrovni 45 %. V každom prípade, tvoria veľkú časť potenciálnej pracovnej sily, no zároveň je veľká časť z nich závislá od sociálneho systému, upozornila na slovenskú realitu štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Lucia Nicholsonová počas svojho vystúpenia v úvode konferencie.

Za jedinú možnosť integrácie považuje zamestnanosť etnických skupín. V súčasnosti je na Slovensku 690 rómskych osád, v ktorých vyrastá pomaly tretia generácia ľudí s ledva základným vzdelaním, bez pracovného návyku. „Mnohí si nepamätajú kedy rodičia alebo starí rodičia pracovali,“ upozornila Nicholsonová a zároveň poukázala aj na druhý extrém – ak aj niektorí získajú vysokoškolské vzdelanie, aj tak čelia diskriminácii na trhu práce.

Okrem toho konštatovala, že doterajšie vládne stratégie zlyhali. „Vyzerali dobre na papieri a aj ostali len na papieri.“ Nová vláda chce teda zmeniť sociálny systém, pretože súčasný demotivuje od hľadania práce a trestá aktivitu a odmeňuje neaktivitu. Významnou zmenou budú ePay karty pre poberateľov v hmotnej núdzi, ktoré by mali zabrániť úžere, neplatičom a nehospodárnosti.

„Určite nie sme kúzelníci, osady nezmiznú zo dňa na deň, ani sa Rómov nepodarí zo dňa na deň zamestnať. Snahou je naštartovať riešenia a ak vyjde aspoň časť z nich, bude to lepšie ako súčasný status quo,“ uzavrela Nicholsonová.

Sociálna a ekonomická exklúzia – každodenná výzva pre etnické skupiny v Európe

Riaditeľ Inštitútu pre výskum práce v Bonne profesor Klaus F. Zimmermann upozornil, že sociálna a ekonomická exklúzia je každodennou výzvou pre milióny členov etnických skupín v Európe. Byť súčasťou menšiny často podľa jeho slov automaticky znamená znevýhodnenie na trhu práce. Realita etnických skupín nie je podľa neho dobrá, aj keď pokrok je zjavný, problémy prechádzajú z generácie na generáciu.

Profesor skonštatoval, že Európe chýbajú kvalitné výskumy týkajúce sa etnických menšín pre nedostatok kvalitných údajov. Okrem toho existuje rozdielne vnímanie národných a etnických menšín.

Podľa výsledkov výskumu IZE sa integrácia na trhu práce sa často zhoršuje z generácie na generáciu. Ide napríklad o imigrantov afrického pôvodu vo Francúzsku. Imigranti majú väčšinou horšie vzdelanie, nedostatočné jazykové vybavenie a neprenosné zručnosti. To je v prípadoch, keď lekári v novej krajine nemôžu vykonávať profesiu, lebo im to neumožňuje miestna legislatíva.

Najvyššia nezamestnanosť imigrantov je na Slovensku a v Poľsku a najnižšia v Holandsku. Vplyv statusu cudzinca je negatívny rovnako pre ženy aj pre mužov. Vo Francúzsku imigranti čelia dvojnásobnej pravdepodobnosti, že ostanú bez práce ako Francúzi, pričom nezáleži od dĺžky ich pobytu. Podobne aj vo Veľkej Británii sú etnické minority menej prepojené s pracovným trhom.

Rómovia majú trošku inú situáciu, pretože sú osobitnou menšinovou skupinou. V ich prípade výsledky výskumu poukazujú na to, že aktivita Rómov je polovičná v porovnaní so zvyškom obyvateľstva. Najlepšia situácia je v Španielsku.

Čo vlastne menšiny chcú?

Martin Kahanec, ktorý pôsobí v IZE a súčasne v CELSI Bratislava, uviedol, že treba v prvom rade položiť otázku, čo vlastne minority chcú. „Sociálne vylúčenie a vylúčenie z pracovného trhu sú závažným problémom a stále sa stupňuje.“ Situácia sa podľa jeho slov v období 2007 – 2010 aj vplyvom krízy ešte zhoršila. Najviac ohrozenými skupinami sú Rómovia, africké menšiny, moslimovia a imigranti z Blízkeho východu.

Podľa prieskumu IZE zástupcovia takmer všetkých menšín uviedli, že chcú zmeniť svoju situáciu. Osobitne pokiaľ ide o platenú prácu, vzdelanosť, bývanie a postavenie. Pomoc očakávajú od miestnej a národnej vlády, Európskej komisie a mimovládnych organizácií. Princíp politík, ktorý preferujú, je najmä rovné zaobchádzanie. Za hlavné bariéry pre integráciu označili diskrimináciu, jazyk, vzdelávanie a inštitucionálne prekážky.

Pokiaľ ide o oslovených slovenských Rómov tiež majú rovnaké požiadavky. Za dôležité považujú bývanie, vzdelanie a zamestnanie. Veľký význam pre nich má okrem zásahov lokálnych a miestnych aktivít aj intervencia z vlastných radov.

Pre zamestnanosť Rómov sú dvomi najväčšími prekážkami negatívne návyky a nízke vzdelanie. Na riešenie problémov podľa Kahanca nemožno mať len jeden prístup, treba však zabezpečiť rovné zaobchádzanie, sprístupniť vzdelávanie, vrátane predškolského, vytvoriť politiky zamerané na ohrozené skupiny. Upozornil zároveň, že antidiskriminačná legislatíva nestačí a treba informovať o výhodách integrácie. „Všetky skupiny obyvateľstva budú benefitovať z integrácie. Treba sa oslobodiť od segregácie a vylúčenia Rómov, ale aj nerómov, nás všetkých,“ uzavrel prednášku.


Konferencia „Etnická diverzita na európskych trhoch práce: výzvy a riešenia pre Slovensko a Európu“ sa uskutočnila v Bratislave, vo štvrtok 21. októbra 2010. Zorganizovala ju  nadácia Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce v Bonne a Stredoeurópskym inštitútom pre výskum práce v Bratislave.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA