Komisia chce od krajín viac úsilia pri integrácii Rómov

Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) zverejnila prieskum o situácii Rómov v jedenástich členských štátoch EÚ, vrátane Slovenska. Priemerne menej ako jeden z troch Rómov má platené zamestnanie, približne 90 % oslovených žije v domácnosti vystavenej riziku chudoby.

Prieskum agentúry prebiehal v Bulharsku, Českej republike, Francúzsku, Grécku, Maďarsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, na Slovensku, v Španielsku a Taliansku. Dokopy oslovili viac ako 22 tisíc rómskych a nerómskych obyvateľov, ktorí poskytli informácie o viac ako 84 tisíc členoch domácnosti.

Otázky sa týkali vzdelávania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti, bývania, chudoby a diskriminácie a informovanosti o právach.

Z výsledkov vyplýva, že len každé druhé rómske dieťa zahrnuté do prieskumu navštevuje predškolské zariadenie alebo materskú školu, len 15 % mladých dospelých Rómov zahrnutých do prieskumu skončí vyššie stredné všeobecné alebo odborné vzdelanie. Platené zamestnanie má menej ako jeden z troch oslovených Rómov.

Každý tretí rómsky respondent uviedol, že je nezamestnaný. Podobne každý tretí Róm vo veku od 35 do 54 rokov v prieskumu potvrdil zdravotné problémy, ktoré ho obmedzujú v bežných činnostiach.

Priemerne 90 % oslovených Rómov žije v domácnosti vystavenej riziku chudoby. V jednej domácnosti pritom žijú v jednej miestnosti priemerne viac ako dvaja ľudia. Približne polovica Rómov v uplynulých 12 mesiacoch bola diskriminovaná pre etnický pôvod, pričom 40 % rómskych respondentov poznalo právne predpisy, ktoré ju zakazujú najmä v súvislosti so žiadosťou o zamestnanie.

V prípade Slovenska viac ako 90 % oslovených Rómov uviedlo, že žije v domácnosti vystavenej riziku chudoby, necelých 30 % zo skupiny vo veku 20 – 64 rokov má platené zamestnanie a menej ako 20 % má vyššie stredné vzdelanie (všeobecné alebo odborné).

Komisia chce od krajín viac úsilia

Hoci integrácia Rómov spadá do právomoci členských štátov, situáciu rómskej menšiny sleduje aj Európska komisia. V Európe žije približne 12 miliónov Rómov, šesť až sedem miliónov v členských krajinách EÚ a z toho viac ako 400 tisíc na Slovensku. Tvoria 10 % populácie v Bulharsku, 9 % na Slovensku, 8 % v Rumunsku a 7 % v Maďarsku. V Grécku, Španielsku a Českej republike predstavujú 1,5 – 2,5 % obyvateľov.

Ide o najväčšiu európsku menšinu, ktorá často čelí rasizmu, diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu. Rómske deti miesto škôl vyrastajú na ulici a ich rodičom je odopretý spravodlivý prístup na pracovný trh. Rómske ženy sú často obeťami násilia a vykorisťovania.

Komisárka pre ľudské práva Viviane Redingová minulý rok na jar predstavila európsky rámec pre vnútroštátnu stratégiu integrácie Rómov. Vyzvala členské krajiny, aby predložili národné stratégie a stanovili v nich konkrétne ciele v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravotnej politiky a bývania.

Slovenská vláda Národnú stratégiu integrácie Rómov do roku 2020 schválila v januári 2012. Vypracovanie legislatívnych návrhov a akčných plánov je teraz v rukách príslušných ministerstiev. „Dobrou správou je, že členské štáty vytvorili integračné stratégie pre Rómov. Prezentovanie národných stratégií je prvým krokom,“ uviedla podpresedníčka Európskej komisie Viviane Redingová.

„Stratégie nesmú ostať len na papieri. Potrebujeme, aby vnútroštátne politiky viedli k hmatateľným výsledkom, ktoré zlepšia život miliónov európskych Rómov,“ uviedla Redingová.

Podľa hodnotenia európskej exekutívy väčšina členských štátov nedokázala vyčleniť dostatok prostriedkov na podporu začlenenia Rómov. Zdroje financovania zatiaľ jasne zadefinovalo 12 štátov (Bulharsko, Česká republika, Grécko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, SlovinskoŠvédsko).

Pozície:

Europoslankyňa Lívia Járóka (EPP) povedala, že národné plány nemajú nedostatky v profesionálnom overovaní a komplexnosti, ale uskutočnenie cieľov, ktoré európske inštitúcie stanovili na papieri je celkom iná vec. "Iba tie projekty, ktorých efekty budú hlboké a viditeľné, a ich výsledky budú neodškriepiteľné, by mali byť schválené," zdôraznila Járóka.

Maďarská europoslankyňa tiež spomenula nutnosť zaistiť, aby sa do organizačného monitorovacieho a hodnotiaceho mechanizmu zapájali aj rómske komunity a zdokonaliť ich schopnosti a expertízu, aby tak mohli získať realistický a objektívny pohľad na celkový úspech alebo neúspech rôznych opatrení a nástrojov.

"Kvôli tomu je veľmi dôležitá nezávislosť rómskych mimovládnych organizácií, keďže veľká väčšina občianskej spoločnosti je buď platená priamo domácou vládou alebo žijú z európskych peňazí distribuovaných národnými autoritami a oni sa potom dostávajú do druhoradej pozície, ktorá  otupuje ich kritiku voči autoritám a oslabuje ich kontrolné schopnosti," povedala Járóka, jediná Rómka v EP.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA