Komisia v máji sprísni podmienky zamestnávania kamionistov

Vodiči kamiónov a odbory tlačia Komisiu k sprísneniu pravidiel, ktoré dnes umožňujú znižovať platy a zhoršovať pracovné podmienky v sektore.

Komisia plánuje navrhnúť novú legislatívnu úpravu v máji. Komisárka pre dopravu Violeta Bulc v utorok povedala, že schránkové spoločnosti tlačiace nadol platy vodičov kamiónov sú dnes „jednou z hlavných príčin napätia medzi krajinami s vyššou a nižšou úrovňou miezd“.

Na pôde Európskeho parlamentu bola komisárka konfrontovaná s vystúpením rumunského kamionistu, a zástupcu odborov. Upozornili ju na diery v sociálnej legislatíve, ktoré umožňujú, aby v diaľkovej kamiónovej doprave v EÚ pracovalo veľa nedostatočne platených a zneužívaných vodičov z chudobnejších krajín.

Podľa súčasných pravidiel môže vodič kamiónu stráviť v inej krajine EÚ až sedem dní, a stále je považovaný za zamestnanca v krajine pôvodu. Violeta Bulc toto pravidlo neplánuje meniť, chce ale sprísniť kontrolu, aby ho zamestnávatelia neprekračovali.

Cristina Tilling z Európskej federácie zamestnancov dopravy pre EurActiv.com povedala, že od komerčných kamiónov môžu začať vyžadovať, aby mali zariadenie, ktoré bude registrovať národnosť prepravcu, trasu a dĺžku cesty.

„Najdôležitejšou vecou je určiť, aké pravidlá práce sa vzťahujú na vodiča“, povedala Tilling.

Cezhraničná kamiónová preprava v EÚ rastie. Podľa údajov Eurostatu z 2014 prepravia najviac tovarov cez hranice vodiči z Poľska. NemeckoFrancúzsko sú zas krajinami, v ktorých zahraniční vodiči prepravia najväčší objem nákladu.

Sociálny dumping

Podľa prieskumu dánskej konzultačnej spoločnosti COWI, 42 percent bulharských a rumunských kamionistov cestujúcich cez Dánsko v 2015 povedalo, že zarába priemerne 1 400 eur mesačne. Na platové pomery v ich domácich krajinách je to slušný zárobok. No ich dánski kolegovia zarobia trikrát viac.

Vodič z Poľska, či inej krajiny s nižšími príjmami, môže pritom prepravovať tovar medzi Francúzskom a Nemeckom – a stále byť považovaný za zamestnanca poľskej spoločnosti, na ktorého sa vzťahujú poľské platy a pracovné predpisy.

Podľa odborárov to prispieva k sociálnemu dumpingu: prepravné firmy môžu cez schránkové pobočky v chudobnejších krajinách podliezať sociálne pravidlá platné na trhoch, kde pôsobia.

O konkrétnych skúsenostiach hovoril v europarlamente rumunský kamionista Marius Stanca. Nebezpečné a nehygienické podmienky, dlhá pracovná doba – to všetko sa pre neho zmenilo až potom, ako sa mu podarilo podpísať pracovnú zmluvu priamo s dánskou firmou.

„Nie každý však má moje šťastie“, upozornil Stanca.

Horúci politický problém

Pracovné podmienky vodičov diaľkových kamiónov, výška platov, a sociálny dumping sa stali horúcou politickou témou. Niektoré bohatšie krajiny žiadajú prísnejšie európske pravidlá, prípadne sa uchyľujú k domácim obranným opatreniam.

Minulý rok začala Komisia spor s Nemeckom a Francúzskom kvôli porušeniu pravidiel jednotného trhu. Od zahraničných prepravných spoločností obe krajiny vyžadujú, aby svojim vodičom vyplácali aspoň minimálnu nemeckú či francúzsku mzdu od momentu, keď prekročia ich hranice.

Komisárka Bulc, spolu s komisárkou pre zamestnanosť a sociálne veci Marianne Thyssen, pripravujú nové pravidlá. Mali by tiež vysvetliť, akým spôsobom sa bude na kamiónovú prepravu vzťahovať iná kontroverzná legislatíva – smernica o vyslaných pracovníkoch.

Revízia smernice o vyslaných pracovníkoch – zamestnancoch, ktorých firma vyšle pracovať do inej členskej krajiny, naďalej sa však na nich vzťahujú pracovné zákony domáceho štátu – je predmetom boja medzi členskými krajinami.

Francúzsko, Nemecko a ďalší podporujú sprísnenie smernice navrhnuté Európskou komisiou. Krajiny strednej a východnej Európy sú proti. Namietajú aj proti tomu, aby sa inštitút „vyslaného pracovníka“ vzťahoval aj na kamionistov v zahraničí.

Europoslankyňa Agnes Jongerius (Holandsko, Socialisti a demokrati) má však iný názor. Kamiónovú dopravu považuje za „najviditeľnejší sektor vykorisťovania pracovníkov“.

Považuje za „skutočne zvláštne“, že chce Komisia kamiónovú dopravu vyňať spod smernice o vyslaných pracovníkoch. Rozhodnutie európskej exekutívy môže byť podľa nej motivované rovnako, ako minuloročná žaloba voči Francúzsku a Nemecku.

„Nemyslím si, že (Komisia) berie bezpečnosť a ochranu ľudí pracujúcich v cestnej preprave rovnako vážne, ako vnútorný trh“, povedala europoslankyňa pre EurActiv.

REKLAMA

REKLAMA