Komisia vyzýva k otvoreniu pracovných trhov

Podľa „dôkladnej analýzy faktov“ uskutočnenej Komisiou, má mobilita pracovníkov z nových členských „väčšinou pozitívne“ dopady na pracovné trhy EÚ. Voľný pohyb pracovnej sily je podľa komisár Špidlu „ekonomicky rozumný“. Niektoré členské štáty však majú iný názor.

špidla, voľný pohyb
špidla, voľný pohyb

 

Pozadie

Štáty EÚ-15 – s výnimkou Veľkej Británie, Írska a Švédska – rozhodla, že uzavrie svoje pracovné trhy pre pracovníkov z ôsmich z desiatich nových členských krajín EÚ, ktoré vstúpili do Únie v roku 2004. Obmedzenia, medzi ktoré patria kvóty na pracovné povolenia, sa nevzťahujú na pracovníkov z Cypru a Malty. Prechodné obdobia majú byť počas siedmich rokov postupne zrušené. Prvá z troch fáz v rámci tohto obdobia vyprší 30. apríla 2006.

Voľný pohyb osôb je jedným zo základných práv každého z pracovníkov EÚ – je to jedna zo štyroch základných slobôd Únie.

Otázky

Správa Komisie z 8. februára neprináša špecifické odporúčania. Naopak, slovami komisára pre sociálnu politiku Vladimíra Špidlu, je to „dôkladná a prísna analýza faktov“, týkajúcich sa trendov pohybu pracovnej sily v rámci Únie. Prostredníctvom štatistiky správa reviduje prvé dva roky maximálne sedemročného prechodného obdobia. Cituje ekonomické argumenty proti doterajším obmedzeniam voľného pohybu pracovnej sily. Požiadavka na vypracovanie správy je zakotvená v Prístupových zmluvách z roku 2003, ktoré tvoria základ piateho kola rozšírenia Únie v roku 2004.

Komisia vo svojom hodnotení zdôrazňuje, že „imigrácia z nečlenských krajín EÚ je oveľa významnejším fenoménom“, než pracovná mobilita v rámci Únie.

Každý členský štát sa môže samostatne rozhodnúť, či ponechá, zruší, alebo zmení svoj prístup k tejto otázke. Do konca apríla 2006 musia oznámiť svoje rozhodnutie. Fínsko, Grécko, Portugalsko a Španielsko už oznámili svoj úmysel obmedzenia zrušiť. Rakúsko a Nemecko uviedli, že nateraz svoju politiku nezmenia. Ak členský štát do konca apríla neoznámi svoje rozhodnutie, do platnosti automaticky vstupuje komunitárne právo (čo znamená, že neplatia žiadne trhové obmedzenia).

Kontroverzia okolo obmedzení voľného pohybu pracovných síl súvisí so spornou smernicou o službách, ktorá sčasti riadi pohyb pracovných síl v rámci Únie. Odporcovia smernice sa obávajú, že relatívne lacná pracovná sila z východu bude uplatňovať sociálne a pracovné pravidlá krajín svojho pôvodu a tým naruší príslušné štandardy, platné na západe.

Pozície

Komisia by uvítala otvorenie pracovných trhov starých členských krajín pre pracovníkov zo štátov EÚ-8. Všeobecne predpokladaný prílev pracovníkov z východu nenastal, a vo Veľkej Británii, Írsku a Švédsku, ktoré nezaviedli žiadne obmedzenia voľného pohybu, boli zaznamenali „pozitívne“ skúsenosti. Správa Komisie označuje pohyb pracovných síl medzi starými a novými členskými štátmi za „veľmi obmedzený“. Pracovná mobilita bola limitovaná a celkove neovplyvnila pracovné trhy Únie. Tí Východoeurópania, ktorí sa presunuli na iný pracovný trh v rámci EÚ, pomohli znížiť nedostatok kvalifikácie, uvádza správa Komisie. Podľa Komisie sa systém pracovných povolení často vedie k tomu, že migranti pracujú načierno. Správa zistila, že v otvorených systémov sa pracovníci zamestnávajú legálne.

Komisár pre sociálnu politiku Vladimír Špidla sa tiež zasadzuje za zmiernenie alebo zrušenie obmedzení. Vyzval členské štáty, aby „nielen dôkladne zvážili príslušné štatistické výsledky, ale zároveň vyslali pozitívny signál svojim občanom, čo sa týka perspektívy voľného pohybu v rámci Európskej únie“.

Komisár pre obchod Peter Mandelson rovnako vyzval členské štáty k zrušeniu prechodných období. Vo svojom nedávnom prejave v Českej republike Mandelson uviedol: „Buďte odvážni – zbavte sa strachu. Oslavujte príležitosti, ktoré dnes vďaka rozšíreniu majú všetci Európania.“ Taktiež varoval pred populizmom: „Vôbec nepochybujem o tom, že referendá vo Francúzsku a Holandsku boli neúspešné kvôli ľavicovému a pravicovému populizmu, najmä kvôli obavám z migrácie, globalizácie, zo „zahraničnej“ konkurencie – symbolizovaným posadnutosťou niektorých členských štátov fenoménom poľského inštalatéra“.

Konzervatívci v Európskom parlamente sú presvedčení, že staré členské štáty by mali nasledovať príklad Veľkej Británie a plne otvoriť svoje hranice pracovníkom z nových členských štátov. Europoslanec Phillip Bushill-Matthews uviedol, že „Neochota starej Európy otvoriť svoje pracovné trhy novým členským štátom je znamením jej neschopnosti adaptovať sa v globalizovanom svete. Signalizuje tiež, že naši noví priatelia sú považovaní za občanov druhej kategórie. EÚ by mala byť o voľnom pohybe – tovaru, služieb, kapitálu a ľudí. Stará Európa by mala otvoriť myseľ a hranice, nie budovať Maginotovu líniu, aby zabránila zmene.“

Skupina Aliancie liberálov a demokratov pre Európu v EP (ALDE) je presvedčená, že „Voľný pohyb pracovníkov, rovnako ako voľný pohyb služieb, ktorého predvojom sú nové členské štáty, je základom Únie, a nič neospravedlňuje jeho ďalšie obmedzovanie pod falošnými zámienkami.“ Podľa lídra Liberálov Grahama Watsona „Hlavným politickým problémom EÚ je nedostatok odvahy európskych lídrov, ktorí sa riadia verejnou mienkou, plnou obáv, vyvolaných dezinformáciami, namiesto aby ju viedli, ako by sa dalo očakávať od skutočných lídrov.“

Europoslanci z krajín Višegrádskej štvorky (Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) sú toho názoru, že pôvodné členské štáty zaviedli obmedzenia voľného pohybu pracovnej sily iba z politických dôvodov, keďže sa im nepodarilo vymyslieť sociálne a ekonomické dôvody.

Europoslanci slovenskej delegácie pri Socialistickej skupine v EP veria, že pôvodné členské štáty EÚ sa budú vážne zaoberať výzvou Európskej komisie a prehodnotia svoje pôvodné postoje k tejto otázke, predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že obavy z masového prílevu pracovných síl nových členských štátov únie na pracovné trhy pôvodnej európskej pätnástky sa ukázali ako neopodstatnené. „Sme presvedčení, že vo svetle reálneho vývoja na pracovnom trhu rozšírenej EÚ, ako aj po jednoznačnej výzve Európskej komisie už nič nestojí v ceste k odstráneniu akýchkoľvek prekážok voľného pohybu pracovných síl v Európskej únii,“ uviedla poslankyňa Monika Beňová (SES).

Britský minister pre imigráciu Tony McNulty vyhlásil, že správa Komisie „dokazuje úspech britkej politiky otvorenia pracovného trhu. Pracovníci z nových krajín sa zamestnávajú na pozíciách, ktoré ja ťažké zaplniť.“

Rakúsky minister hospodárstva Martin Bartenstein však tvrdí, že skúsenosti tých starých členských štátov, ktoré sa rozhodli uplatniť liberálny prístup – najmä Veľká Británia – „sú dôvodom k opatrnosti“. Bartenstein povedal, že Rakúsko ponechá svoje obmedzenia v platnosti a dodal, že „keď sú dvere otvorené, nemôžme ich zavrieť.“

Nemecký minister hospodárstva Michael Glos rovnako zopakoval zámer svojej krajiny ponechať obmedzenia v platnosti. „Bez nich to nejde,“ vyhlásil.

Riaditeľ European Citizen Action Service (ECAS) Tony Venables verí, že „bez práva pracovať sú ostatné práva bezvýznamnou záležitosťou“. ESAC tvrdí, že prechodné obdobia ú „kontraproduktívne a nespravodlivé voči novým občanom EÚ,“ a ich udržiavanie má „širšie súvislosti“. Vzbudzuj pocit nespravodlivosti a vytvárajú druhotriednych občanov. Sú vírusom, ktorý sa môže rozšíriť do ich politík […]“.

Nasledujúce kroky

  • Európsky parlament 16. februára rozhodne o tom, či otvoriť trh Únie so službami plnej cezhraničnej konkurencii
  • Správa Komisie z 8. februára bude predložená lídrom EÚ na marcovom summite Únie
  • Členské štáty musia do 30. apríla 2006 sformulovať svoje stanovisko k otázke voľného pohybu osôb
  • ďalšia hodnotiaca správa Komisie vyjde v roku 2009

REKLAMA

REKLAMA