Kradne globalizácia pracovné miesta?

Záplava lacného tovaru a topánok z Číny na európskych trhoch v posledných mesiacoch spôsobila, že si Európania uvedomili, že ich priemysel môže byť globalizáciou ohrozený.

globalizácia
globalizácia

 

Pozadie:

Trhy už nie sú národné a dokonca ani európske, ale medzinárodné. Svet sa stáva menším: tovary a potraviny, vyrobené kdekoľvek na svete, môžu byť dopravené kamkoľvek. Vďaka internetu môžu byť služby poskytované z akejkoľvek krajiny alebo kontinentu. Potenciálny dopad na tradičné zdroje zamestnania je preto obrovský.

Otázky:

Lacný tovar z východu

Posledný mesiac komisár EÚ pre obchod Peter Mandelson navrhol implementáciu antidumpingových ciel na kožené topánky, dovážané z Číny a Vietnamu. Dôvodom bol, že tieto tovary sú o toľko lacnejšie než ich alternatívy, vyrobené na trhu EÚ, že ohrozujú európsky trh a pracovné miesta tých, ktorí ich v Európe vyrábajú. Mandelson tak môže urobiť len vtedy, ak dokáže používanie antikonkurenčných praktík zámorskými producentmi. V prípade topánok sa tak stalo (EurActiv, 24. február 2006).

Nebolo tomu však takto vtedy, keď začali v januári 2005 zaplavovať európsky trh čínske odevy po tom, čo došlo k zastaveniu reštrikcií v rámci WTO. Tu boli uvalené opatrenia a hoci bola napokon dosiahnutá dohoda s Čínou, ostáva faktom, že tieto opatrenia boli protekcionistické. Otázka preto znie: Ako sa môže globalizovaný svet plne vyrovnať s voľným obchodom a súčasne zabezpečiť ochranu tradičného regionálneho priemyslu?

Outsourcing

Druhú otázku predstavuje odchod pracovných miest z EÚ a ich relokácia do oblastí, kde je práca menej nákladná. Názorným príkladom je množstvo telefonických zákazníckych centier (call centres), umiestnených v Indii. Mnohé výrobné spoločnosti tiež zistili, že je lacnejšie presunúť svoju produkciu mimo EÚ. To všetko sú pracovné miesta, ktoré boli dostupné pracovníkom z krajín EÚ.

Preberanie spoločností

Nedávny pokus indickej spoločnosti Mittal Steel o prebratie luxemburskej spoločnosti Arcelor zvýraznil ďalšiu dôležitú oblasť. V globalizovanom svete s pôsobiacim voľným trhom sa stávajú lokálne zakorenené súkromné spoločnosti čoraz viac zraniteľné na pokusy o ich prebratie zo zahraničia. Pozícia EÚ, zastávaná najmä komisárkou Kroesovou (konkurencia) a komisárom McCreevym (vnútorný trh) (pozri jeho reč z 9. marca 2006), je taká, že nacionalizmus a protekcionizmus by nemali hrať vo vlastníctve spoločností žiadnu úlohu. Doteraz bol však tento princíp vykonávaný predovšetkým vo vzťahu k zlúčeniam v rámci Európy. Bude ich postoj ten istý v prípadoch záujmu o prebratie európskych podnikov z krajín mimo EÚ?

Zastaralé pracovné právo?

Jedným z hlavných dôvodov, prečo môžu byť tovary vyrobené na východe tak lacno, je skutočnosť, že náklady na pracovnú silu sú tam omnoho menšie. K tomuto musí byť dodané, že vyše 30 rokov po skončení druhej svetovej vojny, keď západný svet ovládal svetový obchod a odbory sa stali silnými, väčšina európskych krajín prijala sústavu pracovných zákonov, ktoré poskytujú ochranu pracovníkom vo veci úrovni platov, pracovných hodín, dovolenky a podobne, ktoré nie sú vôbec známe východným krajinám. Mnohí argumentujú, že nastal čas, aby boli tieto zákony reformované, aby sa zvýšila flexibilita, ktorú potrebuje trh 21. storočia.

Európsky fond vyrovnávania následkov globalizácie

V marci 2006 Komisia navrhla založenie fondu, ktorý by mal pomôcť pracovníkom oblastí, postihnutých presunom obchodu inam. Bol navrhnutý Európsky fond vyrovnávania následkov globalizácie (EGF), ktorý by mal disponovať asi 500 miliónmi eur a mal by slúžiť pre zhruba 50 000 pracovníkov. Mal by poskytovať opätovný tréning, pomoc pri hľadaní práce a podporu podnikavosti.

Pozície:

V roku 2002 Medzinárodná organizácia práce (ILO) zostavila Svetovú komisiu, ktorá má podávať správy o sociálnom rozmere globalizácie. Správa, ktorá bola zverejnená v roku 2004, sa končila nasledovne: „Očami veľkej väčšiny mužov a žien na svete globalizácia nesplnila ich jednoduchú ašpiráciu mať slušné pracovné miesta, život a lepšiu budúcnosť pre ich deti.“

Komisár Mandelson vo svoje reči pred fórom ILO v máji 2005 povedal, že v svetle pokračujúceho rastu konkurencie z Číny, Indie a Južnej Ameriky „čelí Európa zásadnej voľbe smeru“. Pokračoval, že „jednou možnosťou je ísť cestou najmenšieho odporu a skloniť sa pred populizmom či už ľavice alebo pravice, ktoré obviňujú zo všetkého cudzincov. Ale je to slepá ulička, pretože vztyčovanie bariér medzi nami a svetovými trhmi môže síce krátkodobo zachrániť pracovné miesta, ale na úkor toho, že sa náš priemysel stane neschopným globálnej konkurencie v dlhodobom horizonte. Jedinou alternatívou sú zložité a bolestivé úlohy reformy a modernizácie“.

Pri spustení Európskeho fondu vyrovnávania následkov globalizácie povedal predseda Komisie Barroso: „Fond vyjadrí solidaritu únie k tým, ktorí sú vážne a osobne postihnutí nadbytočnosťou v dôsledku presunu obchodu. Týmto spôsobom poskytne impulz na to, aby mohol odpovedať vhodne a efektívne na opačný dopad otvoreného trhu. Fond pomôže pracovníkom späť do práce, pretože chceme konkurencieschopnú, ale tiež spravodlivú EÚ.“

Pascal Lamy, hlava Svetovej obchodnej organizácie, je pevne za otvorené a spravodlivé trhy, ktoré sprevádzajú globalizáciu. V novembri 2005 povedal, že „multilaterálne pravidlá, podporujúce otvorené trhy, sú dobré a výnimky z týchto pravidiel, aj keď môžu byť potrebné z politických dôvodov v istých časových okamihoch, mali by ostať také, aké sú – výnimkami, nie pravidlami – a že by sa multilaterálna komunita mala usilovať o ich prekonanie“.

Oxfam International však argumentuje, že „bohaté krajiny a mocné korporácie získali disproporčný podiel prínosov obchodu, kým rozvojové krajiny a chudobní muži a ženy boli zanechaný vzadu alebo sú na tom horšie. Pravidlá svetového obchodu boli vyvinuté bohatými a mocnými na základe ich úzkych komerčných záujmov. Vlády a spoločnosti, ktoré kážu o cnostiach voľného obchodu najhlasnejšie, sú tie, ktoré sú vinné z praktizovania protekcionizmu, keď im to vyhovuje“.

André Sapir z bruselského think-tanku Bruegel vo svojej analýze tvrdí, že súčasný trh práce a pracovné zákony v Európe by sa stali na globálnom trhu dysfunkčnými. „Len tak nedávno ako v roku 1970 bol podiel rozvojových krajín na dovoze vyrobených tovarov do vyspelých krajín sotva 10%. Dnes je ich podiel vyše 45%,“ tvrdí. Podľa takéhoto názoru Európa čelí voľbe „reformovať národné pracovné trhy a sociálne politiky, alebopokračovať v bránení zmenám“.

ETUC, európska odborová skupina, si myslí, že efekty globalizácie by mali byť manažované , avšak bez erózie práv pracovníkov. Vyzvala EÚ a vlády, aby zaistili stav, keď pracovníci majú adekvátnu pracovnú ochranu, existujú konzultácie, prístup k rekvalifikácii a podporu v nezamestnanosti.

ETUC privítal iniciatívu Komisie k EGF, ale požaduje širšiu konzultáciu so sociálnymi partnermi, pokiaľ ide o účely, na ktoré by mal byť fond použitý.

Ďalšie kroky:

  • Európsky fond vyrovnávania následkov globalizácie by mal začať fungovať od 1. januára 2007.


REKLAMA

REKLAMA