Macron príde na Slovensko. Delenie východ-západ považuje za prekonané

Francúzsko a Slavkovský formát idú spolu bojovať proti sociálnemu dumpingu.

O sociálnej a fiškálnej harmonizácii už nehovorí len francúzsky prezident. Český premiér Bohuslav Sobotka a jeho slovenský kolega Robert Fico prebrali na Salzburskom summite slovník Emmanuela Macrona.

Pre Sobotku je sociálna a fiškálna konvergencia prioritou. „Mali by sme orientovať politiku smerom k harmonizácii platov a životných úrovní v Európskej únii,“ povedal na spoločnej tlačovke po stretnutí, ktoré sa konalo v stredu 23. augusta. Fico zase povedal, že „sociálny dumping sa stáva problémom aj v našich krajinách.“ V slovenskej legislatíve ho preto prisľúbil zakázať.

Prvým krokom k sociálnej únii má byť dohoda na revízie smernice o vyslaných pracovníkoch. Tá dlhodobo rozdeľuje západoeurópske a východoeurópske štáty.

Slovensko v tejto veci otočilo a prispelo tak k principiálnej dohode s Francúzskom, Českom, a hosťujúcim Rakúskom. Ich predstavitelia ju oznámili v Salzburgu.

Vyšehradská skupina bokom

Macron sa so Stredoeurópanmi stretol v Slavkovskom formáte. Ten tvoria Česko, Rakúsko a Slovensko. Ide o neformálne združenie, ktoré sa stretáva zväčša na úrovni premiérov.

Francúzsky prezident sa v Salzburgu zastavil na pozvanie rakúskeho kancelára Christiana Kerna. Potom odcestoval do rumunskej Bukurešti a bulharskej Varny.

Hlavným cieľom Macronovho turné je nájsť spojencov pri revízii smernice o vyslaných pracovníkoch a v boji proti sociálnemu dumpingu. Na spoločnej tlačovke v Rakúsku sa za kompromis poďakoval Ficovi a Sobotkovi, „pre ktorých nebol jednoduchý.“ Macron zároveň pripomenul júnovú schôdzku s Vyšehradskou skupinou. Tá neviedla k dohode.

Fico sa prihlásil k Macronovi, ostatní lídri V4 ho ďalej kritizujú

Fico v Salzburgu vyjadril „eminentný záujem, aby aj Vyšehradská skupina našla dohodu“ a pochválil za jej hľadanie maďarské predsedníctvo. Macron sa svojom turné však obišiel predstaviteľov Poľska aj Maďarska. Budapešť pritom až do júna 2018 predsedá V4.

V nastúpenom trende spolupráce s vybranými krajinami strednej Európy bude Macron pokračovať aj v najbližších mesiacoch. Francúzi a krajiny slavkovského formátu budú viesť ministerské konzultácie v sociálnych a bezpečnostných otázkach. A nadôvažok pricestuje francúzsky prezident na návštevu Slovenska – v prvom štvrťroku 2018, oznámil Fico.

Dohoda na vyslaných pracovníkoch

Prezident a premiéri dosiahli podľa vlastných slov principiálnu dohodu na revízii smernice o vyslaných pracovníkoch, ktorá reguluje dočasné vysielanie zamestnancov v jednom štáte na práce v inom štáte. Súčasné uplatňovanie smernice je podľa Macrona zradou „európskeho ducha“.

Dohoda by mala byť spečatená na októbrovom zasadnutí Európskej rady, po ktorom nasleduje schôdzka ministrov sociálnych vecí.

Kontroverznou otázkou bola maximálna doba vyslania; Francúzsko trvalo na 12 mesiacoch, stredoeurópske krajiny 24 mesiacoch. Macron na tlačovke jednoznačne nepovedal, či Česko a Slovensko ustúpili.

Na ceste do jadra sme otočili v otázke vyslaných pracovníkov

Ďalším sporným bodom bolo zaručenie bežnej mzdy v hostiteľskej krajine namiesto dnešnej úpravy, ktorá hovorí o minimálnej mzde. Česko-slovenské výroky o potrebe zbližovania platov so západom môžu byť znakom, že krajiny sa posunuli k francúzskej pozícii.

Tá tiež žiadala účinnejšie nástroje pre vynucovanie pravidiel o pracovných podmienkach vyslaných pracovníkov v hostiteľskej krajine. Stredoeurópske firmy podľa nich umelo znižujú vyslaným pracovníkom platy o náklady na ubytovanie či cestovanie. Macron na tlačovke oznámil posilnenú bilaterálnu spoluprácu pri vynucovaní smernice.

Uzavreli politický obchod?

Denník Le Monde po salzburskom summite naznačil, že Fico a Sobotka Macronovi ustúpili pri vyslaných pracovníkoch výmenou za ústupok pri utečeneckých kvótach. Elyzejský palác takýto politický obchod poprel.

Fico na tlačovke odmietol, „azylovú politiku postavenú na fetiši povinných kvót”. Opäť ponúkol solidaritu vo forme „viac peňazí, technického personálu“.

Macron zdôraznil potrebu lepšie chrániť spoločné európske hranice a zblížiť azylové politiky členských štátov v najbližších mesiacoch v zmysle „spoločnej zodpovednosti a solidarity“.

Otvorenej kritiky vyšehradských krajín, ktoré povinné kvóty odmietajú sa však zdržal. „Chcem politiku konvergencie v azyle a migrácii, ale inteligentnú politiku. V žiadnom prípade mi neprináleží diktovať, koľko utečencov alebo migrantov má ísť na Slovensko alebo inam,“ povedal len.

Predstavitelia štyroch krajín sa tiež zhodli na ďalších konzultáciách aj v obrane, a to vo formáte stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO). Dohoda Francúzska a slavkovských krajín na ministerských konzultáciách tak nadväzuje na podobnú iniciatívu naštartovanú medzi Nemeckom, Slovenskom a Českom.

Kontúry jadra EÚ do konca roka

Lídri tiež v Salzburgu oznámili, že do konca roka vypracujú cestovnú mapu a kontúry „jadra EÚ“.

Fico pripomenul, že je premiérom „malej krajiny“. Napriek tomu „rešpektujeme prirodzené vodcovstvo, veľké krajiny vždy určovali rytmus Európskej únie,“ pokračoval slovenský premiér. Tí, ktorí sa chcú integrovať viac, na to musia mať možnosť, ostatní sa musia podľa neho prispôsobiť.

Čo sa týka Slovenska, „uchádza o miesto za stolom“ a chce „byť od samého začiatku pri úvahách, ako má vyzerať jadro EÚ.“ Fico aj Macron zdôraznili, že užšia integrácia zostane otvorená aj krajinám mimo eurozóny.

Už aj Kiska o ňom hovorí. Ale čo je jadro EÚ?

„V Európe potrebujeme novú dynamiku,“ vyhlásil Macron, ktorý hovoril o „znovuzaložení Európy.“ Pripomenul svoje plány na reformu eurozóny, ktoré zahŕňajú špeciálny rozpočet v kompetencii nového európskeho ministra financií a pod kontrolou parlamentného zhromaždenia.

Macron chce každopádne „Európu, ktorá chráni“. Sociálnu a fiškálnu harmonizáciu považuje za „dôležitý prvok užšej integrácie.“ A formát Francúzsko-Slavkov „je veľmi relevantný, lebo rúca hranice, ktoré blokujú Európu, myšlienku opozície medzi západom a východom, členmi a nečlenmi eurozóny.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA