Macron verzus odbory: Boj o reformy sa začína

Francúzsky zákonník práce má dnes vyše 3000 strán. Nová vláda ho chce výrazne zjednodušiť. EÚ ju v tom podporuje.

Francúzska vláda minulý týždeň odhalila detaily dlho očakávanej reformy pracovného trhu, Tá má byť prvým vážnejším testom pre prezidenta Emmanuela Macrona.

Francúzsky premiér Edouard Philippe a ministerka práce Mauriel Penicaudová zdôraznili, že pracovný trh potrebuje väčšiu flexibilitu. Jej hlavným cieľom je znížiť nezamestnanosť, ktorá sa dlhodobo pohybuje okolo hranice 10 %. Premiér uznáva, že súčasný zákonník práce nie je hlavou príčinou vysokej miery nezamestnanosti, ale „nedá sa ani povedať, že by stimuloval tvorbu nových pracovných pozícií,“ dodáva.

Na prahu protestov

Vládne reformy ešte pred oficiálnym ohlásením vyvolávali vlnu protichodných reakcií. Na jednej strane sú zástupcovia zamestnávateľov, ktorí neskrývajú spokojnosť s navrhnutými zmenami. Šéf zväzu francúzskych zamestnávateľov Pierre Gattaz ich označil za „prvý významný krok k podpore sebavedomia majiteľov firiem.“

Na druhej strane sú zástupcovia odborových organizácii, ktoré už oznámili, že proti reformným plánom zvolajú masové protesty.

K protestom vyzýva aj Macronov súper v prezidentských voľbách, Jean- Luc Mélenchon. „Francúzi musia výjsť húfne do ulíc a protestovať proti nedemokratickým vládnym reformám, ktoré sú v podstate sociálnym štátnym prevratom,“ vyhlásil predseda krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (FI). Protesty ohlásil na 23. septembra.

Európa podľa Macrona: Čo možno čakať od nového francúzskeho prezidenta

Spustenie reformy navyše prichádza v čase rastúcej nespokojnosti s pôsobením prezidenta Emmanuela Macrona. Také sú aspoň závery výskumu verejnej mienky pre denník Le Journal du Dimanche.

Predstavitelia francúzskej vlády sú však rozhodnutí presadiť reformu za každých okolností. „Áno, narazili sme na pár komplikácií, ale keď ste vo vláde, nemôžete sa neustále pozerať na výskumy verejnej mienky. Sme tu, aby sme presadili zmeny. Francúzsko potrebuje, aby sme riskovali. A my riskovať budeme,“ vyhlásil hovorca francúzskej vlády Christophe Castaner.

Problémový zákon

O reformu pracovného trhu sa pokúsil aj Macronov predchodca Francois Hollande. Zákon „El Khomri“, pomenovaný podľa vtedajšej ministerky práce, sa stal veľmi nepopulárny a vyhnal do ulíc veľké masy ľudí. Silný tlak verejnosti donútil francúzsku vládu k ústavnej kľučke obísť hlasovanie o zákone v parlamente. Emmanuel Macron, v tom čase minister financií, reformu podporoval.

Dnes ho môže tešiť, že odbory nie sú tak jednotné, ako v prípade Hollandovej reformy.

Zmenu zákonníka práce najkritickejšie vníma najstaršia odborová organizácia CGT. Podľa jej predsedu Philippa Martineza reforma znamená „koniec pracovných zmlúv.“ CGT už ohlásila protesty na 12. septembra.

Umiernenejšia CFDT – organizácia s najsilnejším vplyvom v súkromnom sektore- je síce z podoby reformy sklamaná, protesty však vníma ako krajnú možnosť a preto ich zatiaľ neplánuje podporiť.

Nepridajú sa ani odborári združení pod Force Ouriére, ktorá prekvapivo vyjadrila spokojnosť s niektorými z predkladaných zmien.

Hlavné body reformy

Hlavným cieľom rozsiahlej reformy je ziastiť väčšiu flexibilitu na trhu práce a nakopnúť prijímanie nových zamestnancov.

Firmy a zamestnanci budú mať podľa reformy možnosť vyjednávať podmienky spolupráce priamo, bez nutnosti zapojenia odborov.

Firmám sa má zároveň uľahčiť proces prepúšťania svojich zamestnancov. Jednou z najproblémovejších častí reformy je zmena v spôsobe vyplácania odškodného v prípade neoprávneného prepustenia. Po zavedení reformy majú byť postihy pre firmy výrazne nižšie. Značne sa majú liberalizovať aj pravidlá pre spoločnosti s viac ako 50 zamestnancami.

Zmeny sa majú dotknúť tiež krátkodobých pracovných zmlúv. Podľa doterajšej právnej úpravy ich dĺžku a podmienky určovala národná legislatíva. Podľa vládneho návrhu má toto rozhodovanie prejsť na úroveň daného sektoru.

Spokojnosť v Európskej únii

Reforma zákonníka práce je kľúčová pre dokázanie európskym partnerom – predovšetkým Nemecku -, že Francúzsko je pripravené oživiť svoje hospodárstvo. Má tiež pomôcť presvedčiť Berlín k súhlasu s vytvorením spoločného rozpočtu pre eurozónu.

Čo znamenajú nemecké voľby pre eurozónu

Priebeh reforiem pozorne sleduje aj Európska komisia. Francúzsko stále bojuje so splnením niektorých podmienok Paktu stability a rastu. Po tom, čo sa nepodarilo znížiť deficit verejných financií na úroveň 3 % HDP do roku 2015, Komisia na splnenie tejto podmienky dala Parížu ďalšie dva roky.

Prezident Macron oznámil v lete škrty za vyše 4 miliardy eur tak, aby Francúzsko tento rok konečne dosiahlo 3- perecentný deficit.

Komisia tiež od francúzskej vlády požaduje zníženie nákladov práce, reformu penzijného systému a otvorenie jeho chránených trhov.

Ročnom prieskume rastu z februára tohto roku Komisia venovala francúzskemu pracovnému trhu 10 strán. Považuje ho za jednu z najväčších prekážok pre rast francúzskeho hospodárstva.

Návrhy súčasnej francúzskej vlády hodnotia európski predstavitelia zatiaľ pozitívne. Nemecký minister zahraničia Siegmar Gabriel vyhlásil, že reforma na neho spravila dojem. „Som presvedčený, že vďaka nim budete silnejší ekonomicky aj sociálne,“ vyhlásil pri minulotýždňovej návšteve Paríža.

Spokojnosť vyjadrila aj Európska komisia. Niektoré časti reformy, ako odstránenie prekážok a rigidnej legislatívy na pracovnom trhu, priamo odzrkadľujú návrhy Európskej komisie. „Je to krok správny smerom. Vítame a podporujeme túto reformu pracovného trhu“ vyhlásil hovorca Komisie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA