Maďarské ženy bez domova: Zacyklenosť v chudobe

Riziko chudoby je v rámci Vyšehradskej skupiny najvyššie v Maďarsku. Viac ako 15 tisíc občanov už túto hranicu prekročilo a ostalo na ulici. V krajine je však bezdomovectvo kriminalizované.

Dimenzia rodovej nerovnosti v súvislosti s chudobou je téma, ktorej sa nedávno venovala diskusia Viac než len opatrenia sociálnej politiky – Politizácia chudoby v strednej a východnej Európe z feministickej perspektívy.

Organizovalo ju Zastúpenie Friedrich-Ebert-Stiftung v Budapešti v rámci svojho regionálneho programu Rodová rovnosť v strednej a východnej Európe spoločne so zastúpením FES v Bratislave, Zastúpením Európskej komisie na Slovensku, mimovládnou organizáciou ASPEKT a iniciatívou Pracujúca chudoba.

Maďarsko minie na sociálnu ochranu obyvateľstva omnoho viac peňazí, ako Slovensko či Poľsko, no podľa štatistík podliehajú  Maďari omnoho väčšiemu riziku chudoby,“ uviedla na diskusii Dorottya Szikra, výskumníčka Centra pre spoločenské vedy Maďarskej akadémie vied.

Únia posilňuje svoju sociálnu tvár. Napríklad v úprave súladu práce a rodiny

Právo na bývanie

Chudoba, ako globálny problém, postihuje častejšie ženy ako mužov. V prípade žien má navyše ešte závažnejšie následky.

Samostatnou kategóriou mužov a žien, ktorí hranicu chudoby ešte viac prekročili, sú bezdomovci. V Maďarsku ich žije približne 15 tisíc. Život na ulici v Maďarsku je navyše o to komplikovanejší, že ho miestne zákony dokonca zakazujú.

Neformálne združenie Mesto pre všetkých z Budapešti sa venuje práve marginalizovanej skupine ľudí bez domova, ktorí si domov nedokážu nájsť. Štát ich podľa sociálnej pracovníčky Alexandry Szarki nepodporuje a navyše im kladie pod nohy polená v podobe pokút za to, že prespávajú na ulici.

„Bojujeme za práva ľudí bez domova, najmä za právo na bývanie, o ktorom si myslíme, že je fundamentálnym právom každého človeka. Sme ale jedinečné v tom, že členmi nášho združenia sú ľudia, ktorí sú zasiahnutí buď priamo bezdomovectvom, alebo chudobou bývania,“ hovorí Alexandra Szarka, aktívna členka organizácie.

Mesto pre všetkých organizuje štyri pracovné skupiny. Jednou z nich, vyhradenou primárne pre ženy bez domova a v núdzi patrí aj Hnutie žien bez domova (HANEM).

Alexandra Szarka (vľavo) a Maria Erdösné počas diskusie.

Hnutie HANEM pôsobí v Maďarsku už od roku 2012 a tvorí ho asi 25 až 30 najaktívnejších členov. Podľa Marie Erdösné, ktorá patrí medzi zakladateľky skupiny, sa mnoho ďalších ľudí do aktivít hnutia intenzívne zapája a sympatizuje s ním.

„Hnutie vzniklo pre to, že sme si všimli, že ženy mali v našich pracovných skupinách omnoho menej slov a na prácu s nimi si potrebovali iné pracovné metódy,“ vysvetľuje Marie Erdösné.

Rozmery ženskej chudoby na ulici

Mnoho žien, s ktorými HANEM spolupracuje, okúsilo domáce násilie, či zneužívanie. Práve preto chce pre ne HANEM vytvoriť bezpečný priestor na diskusiu, no v mnohých prípadoch im aj aktívne radí a ponúka pro-bono právne zastupovanie.

Vzhľadom na to, že mnohé ženy sa na ulici ocitnú často krát aj s dieťaťom, problematika nadobúda ďalší rozmer. „V Maďarsku nemôžu sociálni pracovníci odobrať matke dieťa len pre to, že pre neho matka nevytvorí vhodné domáce prostredie,“ hovorí zakladateľka hnutia.

Mária Erdösné spomína príbeh mladej ženy, ktorá porodila v nemocnici svoje dieťa a sociálne pracovníčky jej ho odmietali vydať nie pre to, že by nespĺňala sociálne, či ekonomické predpoklady a bola bez domova, ale pre to, že ju označili za zlú matku.

Podľa Alexandry štát dieťa nemôže matke odobrať na základe týchto faktorov, preto sa často utieka k pomenovaniam ako zlý rodič, čo mu umožňuje ďalšie legálne kroky.

„HANEM odštartovala kampaň aj  prostredníctvom médií a v priebehu víkendu sa nám podarilo nielen vyzbierať podporné financie, ale nájsť pre mladú mamičku aj domov u dobrovoľníkov,“ vysvetľuje dôležitý úspech združenia jeho zakladateľka.

Len tretina manažérov v EÚ sú ženy (INFOGRAFIKA)

Konzervatívne pohľady

„Kvôli politickej nevôli je umiestňovanie, ale aj počet samostatných miest v sociálnych domovoch na nedostatočnej úrovni,“ dopĺňa ju Alexandra Szarka. „Konzervatívny pohľad na vec našej vlády formujú ale aj pohľad na túto problematiku u maďarského obyvateľstva, ktoré sa téme takmer nevenuje,“ vysvetľuje.

Špecifickosť témy, ale aj implikácie, ktoré so sebou prináša, podľa oboch aktivistiek musí riešiť vláda systematicky a venovať sa jej z mnohých perspektív.

„Ženy potrebujú získať späť svoje sebavedomie a my im ich silu navraciame,“ hovorí aktivistka Alexandra Szarka v súvislosti s dobrovoľníkmi, ktorí vláde pripravujú cestu k ďalším aktivitám, diskutujú a hľadajú najpraktickejšie riešenia.

Na otázku, čo by ako prvé zmenili ak by samé získali kompetencie, Mária Erdösné bez zaváhania odpovedá: „Právo na bývanie musí byť základným právom každého.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA