Meškáme s implementáciou azylovej legislatívy EÚ

Kľúčová európska legislatíva v oblasti imigračnej a azylovej politiky vstúpila do platnosti 10. októbra 2006. Jej cieľom je vytvoriť „priestor jednotných pravidiel“ v oblasti azylovej politiky v EÚ. Opatrenia na realizáciu legislatívy však doteraz prijalo len šesť členských krajín – Estónsko, Litva, Rakúsko, Francúzsko, Slovinsko a Luxembursko.

 

Krátka správa

V pondelok, 9. októbra, uplynul dátum, do ktorého mali členské krajiny implementovať Kvalifikačnú smernicu. Tá určuje kritériá, podľa ktorej je ľuďom, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, prideľovaný status ochrany – inými slovami, za akých podmienok majú možnosť získať štatút utečenca.

Podľa EÚ je legislatíva, ktorá vstúpila do platnosti 10. októbra 2006, kľúčová pre poskytnutie spravodlivého „priestoru jednotných pravidiel“ pre žiadateľov o azyl – zabezpečuje aplikáciu jednotných pravidiel vo všetkých členských krajinách EÚ, čím na jednej strane predchádza diskriminácii potenciálnych azylantov, na strane druhej zatvára možnosť aby si žiadatelia vyberali členskú krajinu EÚ, ktorá má relatívne najľahšie podmienky.

Jedinými členskými krajinami, ktoré prijali akékoľvek opatrenia na implementáciu legislatívy, sú Estónsko, Litva, Rakúsko, Francúzsko, SlovinskoLuxembursko. Ostatným devätnástim, vrátane Slovenska, Komisia pohrozila, že ak nedostatok nenapravia, začne proti nim právne konanie.

Smernica (2004/83/ES z 29. apríla 2004), ktorá sa zaoberá minimálnymi požiadavkami, pri ktorých možno občanov tretích krajín, alebo ľudí bez štátnej príslušnosti, definovať ako utečencov, alebo ako ľudí ktorí potrebujú inú formu medzinárodnej ochrany, a súčasne definuje podobu poskytovanej ochrany, je základom budovania Spoločného európskeho azylového systému.

Viceprezident Komisie, a súčasne komisár pre spravodlivosť, slobodu a vnútro, Franco Frattini, povedal: „Nemožno podceňovať dôležitosť tejto smernice. Garantuje, aby bola potreba ochrany o žiadateľov o azyl hodnotená podľa rovnakých kritérií kdekoľvek v Európe o azyl žiadajú. Garantuje tiež, že na základe svojich potrieb ochrany budú mať nárok na jednotnú sumu práv a výhod vo všetkých členských krajinách.“

Smernica zavádza harmonizovaný režim pre tie osoby, ktoré nespadajú pod medzinárodnú Konvenciu o utečencoch, ktorí však stále potrebujú medzinárodnú ochranu – ako obete civilnej vojny. Okrem toho navrhuje širokú, progresívnu interpretáciu konceptu páchateľov perzekúcie keď uznáva, že nimi môžu byť aj neštátne jednotky, ako rozličné polovojenské milície a podobne.

REKLAMA

REKLAMA