(Ne)kultúra sveta práce

"Prekérnej" práci a jej právnym aspektom sa venovali odborníci v druhom paneli konferencie "Závislá práca a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru".

Marek Švec z Odborového zväzu KOVO a z Fakulty sociálnych vied, Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave upozorňuje na rozpor slovenskej právnej úpravy práce vykonávanej mimo pracovného pomeru s európskym pracovným právom a medzinárodnými dohovormi, ku ktorým sa Slovenská republika prihlásila. Problém vidí najmä pri deklarovanom dodržiavaní záväzkov len pri pracovnom pomere, ale už nie pri prácach mimo neho. V rámci transpozície sa preberajú len ustanovenia týkajúce sa pracovného pomeru, ale nie práce na dohodu hoci ide o rovnakú závislú prácu. To je prípad napríklad smernice Rady 97/81/ES o práci na kratší pracovný čas. Zlučiteľnosť s európskym právom pokiaľ ide o fakt, že dohodári nie sú sociálne chránení, podľa súčasného znenia zákonníka práce, obhajuje ministerstvo tým, že dohody považuje za príležitostnú prácu v zmysle tejto smernice.

Spomínaná smernica má výnimku, podľa ktorej pri objektívnych a pravidelne posudzovaných dôvodoch je možné odňať sociálnu ochranu, čo je de facto súčasný slovenský právny stav. V slovenskom práve však neexistuje definícia pojmu príležitostná práca a navyše do slovenského práva podľa Mareka Šveca nebola táto výnimka nikdy transponovaná.

Andrea Olšovská z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave pripomína základnú funkciu pracovného práva, ktorou je ochranná funkcia ako aj zabezpečenie, aby boli vzťahy z hľadiska záujmov vyvážené. Považuje za nešťastné zmeny v pracovnom práve, ktoré sa dejú len pre zmenu. Za najvážnejší problém Olšovská označuje rozsah v akom spoločnosť toleruje obchádzanie právnych predpisov. Ak je aj zakotvenie práv dobré, tolerovateľnosť porušovania je neúmerná. Potrebná je podľa nej zmena myslenia v prístupe k právam jednotlivca. 

Najlepšia definícia závislej práce sama osebe nepomôže, pokiaľ sa viac dôrazu nebude klásť na inšpekciu, hovorí Olšovská. Dohody by podľa nej v práve mohli ostať zachované za predpokladu, že nebudú nahrádzať pracovný pomer. Pokiaľ ide o agentúrnu prácu, treba podľa nej rozlišovať medzi solídnymi agentúrami, ktoré samé volajú pri zmene, aby sa postihovali, tie agentúry, ktoré pravidlá obchádzajú.

Predsedníčka Študentskej rady Vysokých škôl SR Katarína Stoláriková uznáva, že študenti sú spoluzodpovední za zneužívanie dohôd, no na druhej strane upozorňuje, že pre mnohých je možnosť pracovať popri štúdiu v dnešnej situácií kľúčová. Ak sa hovorí, že štúdium na vysokej škole je u nás bezplatné nie je to celkom tak, keďže sú s tým pre študenta/rodinu spojené nemalé náklady. Na druhej strane si Stoláriková myslí, že prioritou pre študentov by malo byť štúdium a práca istým spôsobom narúša lojalitu voči univerzite, študentskej komunite a má dopady na kvalitu štúdia. Ak by boli dohody zrušené, mali by byť kompenzované fungujúcim systémom sociálnych štipendií a pôžičiek, aby bola práca popri štúdiu motivovaná výlučne snahou získavanie pracovných skúseností. Študentská rada vysokých škôl sa podľa nej bude snažiť medzi študentmi šíriť osvetu o výhodách platenia odvodov, je však rada, že nateraz sa ŠR podarilo vyjednať zvýhodnené odvody a dať základ ďalšej spolupráci ŠR s rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zdena Dvoranová z Energeticko-chemického odborového zväzu si myslí, že problém nastáva vždy ak pracovné miesto na ktorom pracuje dohodár, môže byť obsadené riadne sociálne poisteným pracovníkom. Agentúry sú rušivým prvkom lebo pri nich zlyháva dozor štátu, vytvárajú dumpingovú cenu práce a legislatíva umožňuje študentovi de facto šesť mesiacov pracovať na polovičný úväzok bez akýchkoľvek odvodov. Agentúry by mali mať možnosť prideľovať pracovníkov len na riadny pracovný pomer. Súdy budú podľa jej slov  zohrávať dôležitú úlohu pri novom výklade definície závislej práce.

Vladimír Bačišin z Národohospodárskej fakulty, Ekonomickej univerzity v Bratislave popísal genézu nového pojmu „prekariat“, skupiny ľudí pohybujúcich sa v nestabilných pracovných vzťahoch, v ktorých neexistujú garancie a hlavným dôsledkom je neschopnosť dlhodobo plánovať si život. Vplyv globalizácie sa prejavuje na troch úrovniach: pri dlhodobo nezamestnaných v ochote pracovať za akýchkoľvek podmienok, pri strednej a vyššej vrstve  ustavičnou hrozbou straty pracovného mesta a pri nájomných zamestnancov, ktorí požičiavajú svoju pracovnú silu na obmedzený čas.

Riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník hovoril o štatistickom rozmere počtu ľudí pracujúcich na dohodu a živnostníkov. Pri dohodároch je viditeľná sezónnosť, ich celkový počet, ale rastie približne o 10 % ročne.

V skupine mladých ľudí je dohodárov 70 – 115 tisíc osôb, z ktorých to má 80 % ako jediný zdroj príjmu. V aktívnom veku je to 100-150 tisíc osôb, kde 50-60 % má aj iný druh príjmu. V dôchodkovom veku je to 50-100 000 ľudí, u ktorých sa to zväčša kombinuje s niektorým dôchodkom. Pokiaľ ide o živnostníkov, tých je 250 až 300 tisíc, podľa niektorých odhadov až 1/3 spĺňa znaky závislej práce. Drvivá väčšina zo živnostníkov (vyše 80 %) platí len minimálne odvody. Na to, aby živnostník dostal dôchodok aký má zamestnanec z priemernej mzdy, musel by mesačne fakturovať 2148 eur.

Simona Schuszteková z Odborového zväzu KOVO a Právnickej fakulty Trnavskej univerzity hovorí o nedostatkoch v kontrolnej činnosti Inšpektorátov práce. Za najväčší problém považuje, že IP kontrolujú predovšetkým doklady. Ak príde od pracovníka podnet na zastieranie závislej práce inšpekcia si vyžiada doklady, ktoré je podľa nej veľmi jednoduché „vyfabulovať“, aby sedeli na akýkoľvek druh práce. Ak by však inšpektor na mieste pozoroval, aký druh práce sa vykonáva, mohli by byť závery iné. Navyše ak dá podnet pracovník, inšpekcia ho málokedy v priebehu kontroly kontaktuje. Pri prerokovaní protokolu je spravidla prítomný len zamestnávateľ, ktorý má cez dodatky k protokolu môže doplniť vyfabulované dokumenty, tak aby kontrola skončila s negatívnym výsledkom. Zastieranie závislej práce navyše nie je považované za závažné porušenie a finančná sankcia nie je obligatórna.

Jaroslav Stránsky z Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne priblížil stav v Českej republike, kde sa k 1. 1. 2012 tiež menili napríklad definičné zmeny závislej práce, ktoré sú len štyri (podľa Stránskheo ich má byť čo najmenej, aby bol priestor pre úvahu súdu) a zvlášť sú definované atribúty závislej práce. Súdy si podľa neho s stým vedia poradiť, avšak nie je mnoho podnetov. Ak sú tak skôr od finančných orgánov, než od inšpektorátov práce. Sankcie sú definované vysoko, až na úrovni 10 miliónov CZK. Minimálna sadzba je na 250 000. Dopady v praxi nie sú nulové, ale ani extrémne.

Po prijatí zmeny bolo citeľné, že zamestnávatelia zneisteli a zaujímali sa o detaily, niekoľko živnostníkov bolo prevedených do pracovného pomeru, no nebolo ich veľa. Kontroly sa nezefektívnili, príznačné bolo, keď kontrola prebehla v Poslaneckej snemovni, kde pracujú poslaneckí asistenti ako SZČO. Kontrola nezistila porušenie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA